V tomto článku sa zamyslíme nad niektorými oblasťami, kde sa tieto nesprávne návyky môžu prejavovať. Samozrejme, takýto súhrn je veľmi subjektívny a niekto iný by vymenoval iné oblasti, alebo by s vecami nižšie prezentovanými nesúhlasil. To je v poriadku a rozhodne nechcem tvrdiť, že mám vo všetkom pravdu. Skôr verím, že článok môže poslúžiť ako štartovací bod pre ďalšie úvahy o tom, akým deformáciám môže podliehať naše myslenie.
Rovnako tak neplatí, že by problém s popisovanými oblasťami mali jedine (bývalí) svedkovia. Podobné tendencie sa môžu prejavovať u rôznych náboženských a aj sekulárnych skupín.
Ak máme pušku, ktorá trochu zanáša doľava a chceme trafiť cieľ, budeme sa snažiť chybu pušky korigovať. Budeme mieriť mierne doprava. Podobne ak vážime predmet, ktorý je umiestnený v nádobe a chceme získať čistú váhu predmetu, nastavíme na váhe korekciu. Aj v našom prípade, ak zistíme, že naše myslenie vykazuje istú opakujúcu sa chybu, môžeme ju korigovať. Neznamená to, že všetky naše závery sú automaticky chybné, ale ak vieme, že máme určitú tendenciu, tak ju musíme pri vyhodnocovaní našich záverov brať do úvahy. Je to ako s tou puškou, alebo váhou.
Biblia ako súbor veršov
Jehovovi svedkovia (ale aj iné skupiny) pristupujú k Biblii ako ku absolútne homogénnej knihe, kde jedno slovo na jednom mieste má presne ten istý význam, ako keď je použité o niekoľko stoviek stránok ďalej. Každá kniha Biblie pracuje s tými istými teologickými konceptami, verše z jednej knihy sa dajú podľa ľubovôle kombinovať s citátmi z inej knihy. Takýto interpretačný postup potom vedie ku vzniku tých najbizarnejších náuk aké si len vieme predstaviť.
Aj keď by to formálne popreli, svedkovia nevnímajú Bibliu ako súbor kníh, ale skôr ako súbor veršov. Napríklad, svedok síce bude vedieť citovať rôzne verše z listu Galaťanom, ale nebude si veľmi uvedomovať, čo je témou daného listu. Pritom v knihách ako "Hlbšie pochopenie" alebo "Celé písmo" tento opis má, ale tendencia svedkov je skôr vnímať jednotlivé verše.
Aj keď by to formálne popreli, svedkovia nevnímajú Bibliu ako súbor kníh, ale skôr ako súbor veršov. Napríklad, svedok síce bude vedieť citovať rôzne verše z listu Galaťanom, ale nebude si veľmi uvedomovať, čo je témou daného listu. Pritom v knihách ako "Hlbšie pochopenie" alebo "Celé písmo" tento opis má, ale tendencia svedkov je skôr vnímať jednotlivé verše.
Jehovovi svedkovia napríklad nemajú žiadny problém kombinovať pojem "čas" z Daniela 4:25 s "časom" v Zjavení 12:14. Čo na to, že jedna kniha bola napísaná v jednom jazyku a druhá v inom? Nevadí. Odkiaľ vôbec svedkovia vedia, že sedem časov je doslovných sedem a nie nejaký symbol úplnosti (číslo sedem sa tak často používa)? Odkiaľ vedia, že "čas" u Daniela je totožný s Jánovým "časom"?
Rovnako si svedkovia neuvedomujú teologické koncepty, ktoré tvoria kontext niektorej biblickej knihy? Čo je napríklad kontextom knihy Kazateľ? Aký príbeh sa nám snaží pisateľ odovzdať? Kniha Kazateľ popisuje márnosť pozemského života a ľudskej snahy. Ak teda chceme z knihy Kazateľ citovať, musíme na tento kontext myslieť. Jehovovi svedkovia to ignorujú a používajú verše z knihy Kazateľ ako argumenty pre neexistenciu separátnej ľudskej duše. Ale či už veríš v existenciu duše, alebo nie, tieto verše sa ako argument použiť nedajú. Kniha Kazateľ je skrátka starovekým existenciálnym traktátom a ukazuje aký smutný by bol život bez Boha.
Pri výklade Biblie by sme nikdy nemali ignorovať historický kontext konkrétnej knihy. Pri každej biblickej knihe by sme mali pochopiť, čo sa pisateľ snaží povedať, na čo reaguje, v akej dobe žil. Jednotlivé verše nemôžeme z tohto kontextu vytrhnúť a potom ľubovoľne kombinovať s veršami inej knihy. To neznamená, že ak niečo vysvetľujeme, tak nemôžeme použiť citáty z rôznych častí Písma. Len by sme mali byť opatrní, aby sme pri citovaní neignorovali kontext daných kníh.
Domáci objaviteľ
Možno si už na Internete narazil na "domácich výskumníkov", ktorí od stola, za pomoci svojho PC robia prevratné "objavy". Objav lieku na rakovinu, vynález motora na voľnú energiu z kozmu, výbuch atómovej bomby v Rusku v 18. storočí a dalo by sa pokračovať. Značná časť (bývalých) svedkov sa nad týmito "objavmi" len pousmeje. Nepredpokladajú, že človek bez patričného vzdelania a dostatočných zdrojov (časových a finančných) urobí prevratné objavy v nejakej komplexnej vedeckej disciplíne.
Keď sa pozrieme na výklad Biblie, tí istí ľudia zrazu otočia a nemajú žiadny problém predpokladať, že práve oni objavili náuky, ktoré unikajú všetkým okolo. Bývalý svedok neraz vie že Spoločnosť Strážna veža nemá pravdu, ale nemá ju ani nikto iný a správne vysvetlenie je úplne iné. Je to práve také vysvetlenie na aké prišiel on! V podstate 99,99999% ľudstva to nikdy nepochopí, ale práve on jeden z toho mikroskopického množstva vyvolených, ktorí to chápu správne. Nevravím, že porozumenie Biblii je podobné porozumeniu jadrovej fyziky, na druhej strane ak nachádzame v Biblii niečo, čo ostatní, ktorí Bibliu čítajú nenašli, tak sa podobáme tým domácim "vedcom", ktorý vynašli perpetum mobile.
Ak sme zistili niečo úplne unikátne, niečo čo všetkým ostatným ľuďom uniká, tak to môže znamenať len tri veci:
- Možno sme géniovia, ktorí predbehli svoju dobu. Nabití znalosťami, vybavení "superprocesorom" v dutine lebečnej, zisťujeme veci, ktoré iní (ktorí samozrejme naše kvality nedosahujú) nezistia.
- Druhou možnosťou je, že sme ako apoštoli dostali priame zjavenie od Boha. Možno aj máme priame zjavenie od Boha sprevádzané zázrakmi, tak ako apoštoli. Vtedy by sa unikátnosť nášho pochopenia Písma dala ľahko pochopiť.
- Alebo je tu ešte jedna možnosť - že si všetko nahovárame.
Nechcem aby tieto slová vyzneli tak, že máme nekriticky prijímať všetko, čo si iní ľudia myslia. Pokiaľ však zistíme, že sme "objavili" niečo absolútne jedinečné, niečo čo skoro všetkým kresťanom uniká, tak nestačí "dvakrát meraj a raz rež", ale radšej treba užiť "stokrát meraj a raz rež".
Ešte ďalšie upresnenie. Existujú otázky, kde sa názory veľkého množstva ľudí odlišujú. Napríklad hovorenie jazykmi - je veľké množstvo ľudí, ktorí skúsenosť glossolálie popisujú a veria tomu, že je sprievodným javom krstu v Duchu Svätom a rovnako tak existuje veľké množstvo ľudí, ktorí túto skúsenosť a učenie spochybňujú. Každý z nás bude mať na túto otázku napokon nejaký názor. Chcem upresniť, že v tejto časti nepíšem o takýchto názoroch. Hovorím to o situácii keď niekto "objaví" v Biblii absolútne unikátne nové učenie. Hovorím tu tiež o niekom, kto si myslí, že svedkovia sú "najbližšie k pravde", ale ani oni nemajú pravdu, lebo tú má len dotyčný. Svedkovia učia niečo, čím sa odlišujú od všetkých ostatných denominácií a dotyčný to povýši tak, že učí a verí niečomu, čo sa odlišuje nielen od existujúcich kresťanských pohľadov, ale ešte aj od svedkov.
Presvedčenie o schopnosti objaviť veci, ktoré si nikto nevšimol, má korene v učení Jehovových svedkov. Strážna veža učí ľudí, že všetci okrem JS sa mýlia pokiaľ ide o 607 rok, všetci sa mýlia pokiaľ ide o "mučenícky kôl", meno JHVH v Novom Zákone apod. V spojení s exkluzivizmom svedkov ("iba my prežijeme veľké súženie") si jednotlivci vypestujú nezdravé sebavedomie smerom k "tomuto svetu". To sebavedomie nezmizne keď svedok prestane veriť v Organizáciu. A od takého sebavedomia je len krôčik k "unikátnym objavom", ktoré ostatným unikli.
Nestavanie od základov
Vedomie každého z nás obsahuje množstvo informácií. S týmito informáciami ďalej pracujeme a vytvárame si z nich závery. Naše závery sa pre nás stávajú ďalšími faktami. Čas od času je niektorý fakt, o ktorom sme presvedčený, konfrontovaný s odlišnou realitou. Potom svoje presvedčenie upravíme.
Človek, ktorý sa prebúdza z opojného učenia Jehovových svedkov o tom vie svoje. Koľko je takých vecí, ktoré považoval za 100% isté a neskôr na ne zmenil názor! Zdalo sa mu, že Biblia "zakazuje transfúziu krvi", neskôr zistil, že to tak nie je. Myslel si, že apoštoli chodili zvestovať "z domu do domu" a prepracovávali obvod a neskôr zistil, že to tak nie je. Možno zažil aj kognitívnu disonanciu, ten stav, kde presvedčenie preňho drahé narazilo na odlišnú realitu a výsledkom tohto pnutia nebola zmena názoru, ale "zmena" reality.
Okrem názorov, ktoré konfrontáciou prešli, ale máme mnoho názorov, ktoré sme nikdy konfrontovať nemuseli. A nemusí ísť len o oblasť náboženstva. Ak si do vyhľadávača zadáte text "mýty o zdraví", uvidíte koľko je nepravdivých tvrdení, ktoré sa medzi ľuďmi bežne hovoria. Často si neuvedomujeme odkiaľ nejakú vec vieme. Možno niečo povedal kolega v práci a my sme si to zapamätali ako fakt. Iné si zase pamätáme ešte z detstva. Nie je v ľudských silách, aby sme si overili všetko, čo sme kedy počuli a tak má každý z nás vo svojej mysli určité množstvo chybných informácií.
Ako s touto neistotou pracovať? Keď robíme vážne závery z našich faktov, vždy by sme si mali uvedomiť odkiaľ tieto fakty pochádzajú. Niektoré sú výsledkom solídneho výskumu, ale iné? Možno ani nevieme odkiaľ sa v našej mysli objavili. Ako chceme robiť kvalitné závery z nekvalitných faktov?
Vráťme sa ale späť k Jehovovým svedkom. Každý svedok získal v priebehu rokov indoktrinácie od Strážnej veže veľké množstvo faktov. Tieto "fakty" spadajú do oblastí ako lingvistika biblických jazykov, história kresťanskej cirkvi, moderná história, hermeneutika (výklad) Biblie, hodnotenie problémov sveta, biológia (viď. kniha "Stvorenie") a ďalšie. Ktoré z týchto faktov sú ale pravdivé? (Bývalý) svedok neraz odvrhne najkrikľavejšie prešľapy Strážnej veže (transfúzia, vylučovanie, podávanie správy...), ale, čo tie ostatné veci?
A tu sa dostávame k jadru problému. Svedok už vie, že Strážna veža neučí pravdu, svoj svetonázor ale stále zakladá primárne na Strážnej veži. Nestavia na zelenej lúke. Nestavia od základov. To k čomu dospel sú de facto "reformovaní svedkovia". V stavbe svetonázoru, ktorú si vybudoval u svedkov, len nahradil niektoré tehly, zvyšok stavby zostal rovnaký. Prečo ale neodhodiť všetko, čo svedkovia učia a nezačať nanovo? To samozrejme nevylučuje, že v istých veciach nedospejeme k rovnakému záveru ako svedkovia.
Pre ilustráciu sa zamyslime na jedným príkladom. Podľa Jehovových svedkov sa falošné náboženstvo rozšírilo zo starovekého Babylonu po celej zemi (viď kniha "Zjavenie", strana 235). Odkiaľ dospeli Jehovovi svedkovia k tomuto pozoruhodnému historickému objavu? Na učenie Jehovových svedkov mala veľký vplyv kniha škótskeho kazateľa Alexandra Hislopa "Dva Babylony" (https://en.wikipedia.org/wiki/The_Two_Babylons). Táto kniha, ktorá vyšla v roku 1853, razila teóriu, že katolícka cirkev je v podstate obnovou rituálov a učenia starovekého Babylonu. Hislop sa podobne ako Strážna veža nejakou analýzou nenamáhal a selektívnym citovaním a skresľovaním, v kombinácii s vlastnou neznalosťou, "dokázal" svoju teóriu. Jehovovým svedkom sa kniha veľmi páčila a dokonca (ak sa dobre pamätám) sa dala objednať priamo do zboru ako špeciálna položka vytlačená Strážnou vežou. Aj keď sa na túto knihu stále odkazujú určité fundamentalistické kruhy, je už v dnešnej dobe zdiskreditovaná. Ani Jehovovi svedkovia ju už radšej nespomínajú, naposledy je uvedená snáď v knihe "Rozhovory". Napriek tomu Jehovovi svedkovia dodnes učia veci, ktoré vzišli práve z tejto knihy. A (bývalému) svedkovi sa ľahko môže stať, že aj keď už neverí Strážnej veži, téza o kontinuite medzi starovekým Babylonom a "cirkvami kresťanstva" mu zostane v hlave ako potvrdená skutočnosť.
Je mnoho historických momentov, pre ktoré si Jehovovi svedkovia vytvorili vlastnú interpretáciu. Nicejský koncil, doba cisára Konštantína, uzatváranie kánonu Nového Zákona, alebo teória o masovom odpadnutí kresťanov v 2. storočí. Keď vidíme, ako neseriózne pristupuje Strážna veža k iným záležitostiam, mali by sme si bezmyšlienkovito ponechať historický opis z dielne Jehovových svedkov? Alebo si to treba dôkladne overiť?
Ak nechceme budovať na základoch, ktoré postavila Strážna veža, bolo by dobré poznať kresťanskú perspektívu tém, ktoré analyzujeme. Keď vieme ako a prečo niečo učia iní, bude omnoho jednoduchšie vnímať učenie JS len ako jeden z možných pohľadov. Ak napríklad poznáme evanjelikálnu interpretáciu biblickej state, alebo učenia, už je situácia pri vyhodnocovaní učenia svedkov jednoduchšia - môžeme porovnať. Nejeden (bývalý) svedok, ale inú perspektívu, ako tú, ktorú mu predkladá Strážna veža nepozná. Prípadne, učenie iných skupín pozná len cez optiku Strážnej veže. Napríklad katolícke učenie v niektorej otázke pozná len tak, že mu Strážna veža povedala, čomu katolíci veria, ale nie tak, že by čítal katolícke zdroje. K tomu možno pridať poznatky získané vo zvestovateľskej službe, kde viedol neštruktúrovanú debatu s ľuďmi, ktorí snáď ani poriadne nevedeli vysvetliť, čomu veria.
Pritom dnes, v dobe Internetu, informácie dostupné sú. Čo bráni svedkovi aby sa zoznámil aj s iným kresťanským pohľadom než aký pozná? Prečo sa neoboznámi s katolíckou, pravoslávnou, reformovanou, letničnou, charizmatickou, luteránskou, alebo inou teológiou? Potom si ľahšie uvedomí, kde sa svedkovia odlišujú a bude vedieť dobre zhodnotiť, či v danej veci majú svedkovia pravdu. Staré knihy ako "Inštitúcie kresťanskej viery" od Kalvína, Lutherov katechizmus a iné sú voľne dostupné aj v preklade. V angličtine je dostupnosť rádovo vyššia. V češtine a v slovenčine existujú študijné Biblie, ktorých poznámky ukážu čitateľovi aj iný než svedkovský pohľad. V našich jazykoch sú dostupné aj biblické komentáre. Je to možno výsledok rokmi budovanej averzie voči "cirkvám kresťanstva", ktorá spôsobí, že (bývalý) svedok nikdy nevezme do ruky knihu, ktorá by mu ukázala iné základy viery, než tie, ktoré sa roky učil.
Záver
Zámerom tohto článku rozhodne nebolo tvrdenie, že iba Jehovovi svedkovia robia takéto chyby. Podobné chyby by sme našli aj u iných denominácií. Nejde ani o úplné vymenovanie problémov, ktoré si so sebou nesie bývalý svedok.
Napriek tomu verím, že uvedomenie si toho, kde by sme sa mohli mýliť, nám pomôže nájsť miesta kde sa skutočne mýlime.
