Úvaha o skúmaní

Prečo a ako skúmať


Pokiaľ si Jehovov svedok, tak asi veríš, že učenie Jehovových svedkov je pravda. A čo sa týka ďalšieho skúmania tak si presvedčený, že:
  • Materiály kritické ku organizácii Jehovových svedkov nepotrebuješ skúmať, lebo predsa poznáš „pravú bankovku“ a nepotrebuješ poznať falošné. 
  • Ty predsa skúmaš! Veď máš prečítané všetky čísla Strážnej veže, Hlbšie pochopenie a na zjazdoch si píšeš dôkladné poznámky. 
  • Rozprávaš sa s inými o svojej viere a tým vlastne skúmaš. A nikto s kým si hovoril, ti nedokázal, že svedkovia nemajú pravdu. 
V tom tvojom meste možno býva istý muž. Nazvime ho Karol. Karol je Adventista siedmeho dňa. A čo sa týka skúmania svojej viery, tak je presvedčený:
  • Materiály kritické ku učeniu pravej „cirkvi ostatku“ (takto o svojej cirkvi hovoria Adventisti) nepotrebuje skúmať, lebo predsa pozná „pravú bankovku“ a nepotrebuje poznať falošné. 
  • Karol predsa skúma! Má prečítané všetky knihy od Ellen Gould White, spoločne s bratmi dôkladne skúmajú Bibliu a to ako sa plnia biblické proroctvá. Pozrel si všetky videá Valthera Veitha na Youtube a fakt sa to plní! To nemôže vidieť len slepý! 
  • Karol sa rozpráva s inými ľuďmi o svojej viere a tým ju vlastne skúma. A nikto ho nepresvedčil, že  Adventisti nie sú pravou cirkvou ostatku. Minule s ním rozprávali nejakí svedkovia Jehovovi. A je to strašné ako sú pomýlení a ako prekrúcajú Bibliu. Boli ale úprimní a preto Karol dúfa, že Pán Boh dá, aby títo svedkovia pochopili, že majú svätiť sobotu a pridali sa ku cirkvi verného ostatku. 
Robí to Karol správne? Čo by si mu poradili? Nech ešte raz dôkladne prečíta „Veľký spor vekov“ od sestry Whiteovej? Alebo aby preskúmal aj materiály ktoré kriticky komentujú adventistickú teológiu? Možno Karol nechce čítať kritické materiály, aby ho nezmiatli. Čo ak kvôli ním odpadne od Cirkvy adventistov siedmeho dňa? No ak je niečo pravda, tak skúmanie kritických materiálov nás nikdy nemôže presvedčiť o opaku. A ak máme pocit, že nás nejaká informácia ľahko „zblbne“, neboli sme „zblbnutí“ aj vtedy, keď sme uverili tomu, čomu teraz veríme?

Každé skúmanie pravdy nás musí priviesť naspäť ku pravde. Ak nás vedie preč, tak to potom nie je pravda. Ak nejaká „pravda“ neznesie skúmanie, tak je to lož!

Prečo vôbec treba skúmať, či to čo svedkovia učia je pravda? Uvedom si, že učenie Jehovových svedkov ovplyvňuje celý tvoj život. Svedkovia nie sú iba nejakým spoločenstvom, kde sa ľudia zídu, hovoria o Bohu a každý sa snaží robiť to, čo vníma ako správne. Učenie JS zahŕňa veľké množstvo striktných pravidiel, ktoré ti môžu život vážne poškodiť – na začiatku 90-tych rokov išlo mnoho bratov do väzenia, lebo civilná služba bola vtedy v organizácii zakázaná, v 70-tych rokoch zase boli zakázané transplantácie orgánov. Pokiaľ je to, čo svedkovia hovoria pravda, tak takéto obete nevadia. Ale čo ak to pravda nie je? Potom by sme horko zaplakali nad mnohými ťažkosťami, ktoré vznikli následkom dodržiavania pravidiel Jehovových svedkov. A práve preto treba skúmať!

Čím viac od teba nejaká inštitúcia žiada, tým prísnejšiemu skúmaniu ju treba podrobiť!

Pri skúmaní ľubovoľnej záležitosti potrebujeme pochopiť, čo vlastne zisťujeme, aké sú otázky na ktoré hľadáme odpovede. Svedkovia majú sklon otázky mixovať a skákať od témy ku téme. Pozrime sa na základné témy, ktoré nás zaujímajú a zamyslime sa nad tým, ako ich nemiešať dokopy.

Sú základné náuky svedkov pravda? Čiže učenie svedkov o Bohu, o Kristovi, o tom, že človek nemá dušu apod. Úvaha na túto tému je určite zaujímavá, ale pamätajme, že aj keby v týchto veciach mali svedkovia pravdu, ešte to neznamená, že v Brooklyne sídli „Boží komunikačný kanál“. Tak sa dostávame ku ďalšej otázke:

Je vedúci zbor JS „Božím komunikačným prostriedkom“ (v angličtine „channel“, čiže kanál)? Svedkovia sa niekedy pri odpovedi na túto otázku obracajú k diskusii o základnom učení svedkov. To je ale miešanie jabĺk s hruškami. Pred rokom 1919 (údajné ustanovenie „otroka“) existovalo niekoľko skupín (napr. Sociniáni), ktoré učili podobné (aj keď s odlišnosťami) základné veci ako svedkovia. A predsa svedkovia nehovoria, že tieto skupiny boli „Božím komunikačným kanálom“. Ani Charlesa T. Russella dnes svedkovia nepovažujú za „verného a rozvážneho otroka“. Ak teda chceš dokázať, že vedenie svedkov je Boží prostriedok ustanovený v roku 1919 tak predlož dôkazy a nemixuj to napríklad s otázkou Trojice. Tiež netreba používať ako dôkaz, že niekto je Božím komunikačným prostriedkom veci, ktoré môže urobiť ktokoľvek, ak sa rozhodne. Napríklad tvrdiť, že vedúci zbor je takým prostriedkom preto, že svedkovia chodia „z domu do domu“ je nezmysel. Ak sa ľubovoľná centralizovaná organizácia rozhodne, že bude chodiť „z domu do domu“, tak to jednoducho urobí a nie je to žiadny dôkaz toho, že cez ňu hovorí Boh.

Sú Jehovovi svedkovia dobrí ľudia? Odpoveď môže byť dôležitá, ale nesúvisí s ostatnými otázkami. Svedkovia môžu byť dobrí ľudia aj v prípade, že by ich učenie bolo chybné a ich vedenie by nebolo Božím prostriedkom. Veľa svedkov hovorí, že sa v zboroch dobre cítia, že sú tam dobrí ľudia a preto je učenie Spoločnosti pravda. Prípadne poukazujú na neutralitu svedkov ako na dôkaz pravdivosti učenia. No ak je niekto dobrý, nemusí to automaticky znamenať, že má pravdu a že je Božím kanálom.

Sú špecifické náuky svedkov správne? Učenie o krvi, o roku 1914, o dvoch triedach kresťanov, o pozemskom raji, skrátka všetko, čo sa v priebehu rokov menilo. Aký je vzťah tejto otázky k ostatným otázkam? Ak by bolo všetko čo svedkovia učia správne, asi by to bolo dôkazom, že ich vedenie je „Božím komunikačným kanálom“. Potom by ale bolo nutné vysvetliť ako je možné, že je všetko správne a predsa to treba čas od času zmeniť. No otázka špeciálnych náuk svedkov vôbec nesúvisí s ich základným učením! Svedkovia môžu mať pravdu v základných veciach a mýliť sa v rôznych špecifických náukách. Žiaľ aj tu dochádza ku miešaniu, keď napríklad pri diskusii o roku 1914 svedkovia otvárajú otázku Kristovho Božstva, alebo existencie pekla.

Vykonávajú svedkovia „veľké dielo“? Dielo, ktoré svedkovia vykonávajú nie je žiadnym dôkazom toho, či majú pravdu. Často sa stáva, že na spochybňovanie „otroka“ svedok reaguje poukazom na veľkosť diela, na počet jazykov, na „ohromný vzrast“. Keď je svedok konfrontovaný so skutočnosťou, že napríklad letnično-charizmatické skupiny majú spolu stonásobne väčší vzrast ako svedkovia, tak povie, že na vzraste nezáleží. Štatistiky vzrastu môžu byť impozantné, ale nie sú dôkazom ani pravdivosti učenia, ani toho, že v Brooklyne sídli „Boží kanál“.

Používa organizácia Jehovových svedkov manipuláciu, skresľovanie a zatajovanie faktov, aby udržala svedkov v presvedčení o tom, že je to pravda? Ako táto otázka súvisí s ostatnými? Pokiaľ zistíme, že organizácia používa takéto metódy, musíme byť obozretnejší pri spracovaní informácií. Nemôžeme slepo veriť historickým informáciám o kresťanoch v prvých storočiach, o rozvoji teokratickej organizácie, alebo citátom biblických učencov, ktoré organizácia publikuje. Nebude to znamenať, že automaticky je pravdou opak, ale spoľahnúť sa len na informácie spracované vo vydavateľskom výbore vedúceho zboru bude riskantné. Opäť je to samostatná otázka, ktorá nesúvisí s tým, či sú základné náuky svedkov správne, alebo či svedkovia konajú veľké dielo.

Odpovede na položené otázky zadefinujú náš postoj k organizácii Jehovových svedkov. Výsledky nie sú čiernobiele, možností je veľa:

  • Ak niekto verí, že vedúci zbor je „Boží komunikačný prostriedok“, tak bude verným Jehovovým svedkom.
  • Ďalší možno po skúmaní zistí, že aj keď učenie o „vernom a rozvážnom otrokovi“ nie je pravda, je mnoho náuk svedkov, s ktorými sa stotožní a verí tiež, že základná teológia svedkov je správna. Tento človek zostane v zbore Jehovových svedkov, lebo tam je mu najlepšie. Bude ale opatrný keď prídu nejaké nové príkazy typu zákazu civilnej služby. Také veci posúdi vlastným rozumom a svedomím.
  • A zase niekto iný zistí, že náuky svedkov sú nepravdivé, ale keďže neverí v Trojicu, peklo a ďalšie štandardné kresťanské náuky, a keďže skupín, ktoré by to takto učili je málo, tak sa tiež rozhodne, že zostane u svedkov. Možno bude nečinný, možno si napíše každý mesiac nejaké fiktívne hodiny.
  • Iný prípad: niekto dospeje k záveru, že všetko, čo svedkovia učia je odpadlícke učenie, odíde od svedkov a začlení sa do inej cirkvi.
  • Napokon, sú ľudia, ktorí už ani v Boha neveria, ale cítia sa dobre medzi svedkami. Tak tam zostanú a snažia sa kľučkovať tak, aby ich nevylúčili a súčasne aby si uchovali svoje kontakty s rodinou, ktorú v zbore majú a ďalšími členmi zboru.

Ako vidíš situácia nie je čiernobiela. Mnoho svedkov ale chybne situáciu ako čiernobielu vníma a berie to tak, že buď akceptuje učenie o roku 1919 a ustanovení otroka, alebo musí okamžite prijať niečo iné. Prípadne, že ak svedkovia nie sú 100% pravda, tak to znamená, že Boh neexistuje. Ak si otázky položíš v takto vyhrotenej podobe, tak stres, ktorý na začiatku skúmania vznikne, ti vôbec neumožní zistiť ako to v skutočnosti je.

Predstav si, že by si žil v roku 1750. Čo by si robil? Kde bola Božia organizácia a Boží komunikačný prostriedok? Alebo by si individuálne posudzoval každú vec, ktorú by ti predkladali?

Čo keby si bol Izraelita za čias Jeroboáma? Boli postavené teľatá, ktoré sa uctievali. Pridal by si sa? Alebo nie? Nebol by si ako Kórach, keď sa staviaš proti Jehovom ustanovenému kráľovi? A to, že boli postavené teľatá, znamenalo, že judaizmus bol falošné náboženstvo? Alebo to, že aj v jeruzalemskom chráme boli niekedy modly, znamenalo že Biblia nie je pravda? Kam by si došiel s čiernobielym videním? Vidíš, že ani vtedy to nebolo tak, že buď musíš prijať všetko, čo nejaká organizácia povie, alebo potom prestať veriť v Boha. Tak prečo sa bojíš „oddeliť zrno od pliev“ v učení Jehovových svedkov?

Reálne situácie sú vždy zložité a tak k ním treba pristupovať. Skúmané javy treba rozčleniť na menšie časti. Záver musí byť výsledkom skúmania a nie opačne, tzn. že záver už máme a len sa snažíme napasovať fakty, tak aby sme k nemu došli. Je možné, že keď začneš veci skúmať s otvorenou mysľou, tvoje názory sa budú meniť niekoľko rokov a až potom sa ustáliš vo svojom presvedčení.

Predstav si, že si chceš kúpiť nové auto. Ako budeš postupovať?

  1. Zhromaždíš dostupné fakty. Marketingové materiály, kritické materiály, diskusie, pohovoríš so známymi.
  2. Fakty spracuješ vo svojej hlave a vyvodíš z nich najrozumnejší záver.
  3. Na základe toho ideš kúpiť auto.

Ako typicky postupuje svedok keď skúma svoju vieru?

  1. Nezhromaždí si fakty. Všetky informácie o Biblii a viere má len z materiálov Spoločnosti. Rozhodne neprečíta kritické informácie. 
  2. Záver je vopred daný: je to pravda. 
  3. Ak ho niektoré fakty znepokoja, nájde také vysvetlenie aby stále platil bod 2.

Nie je to smutné, keď sa rozhodnutia o kúpe bytu, auta, alebo o dovolenke robia objektívnejšie ako rozhodnutia o veciach života a smrti?

Ja som to už preskúmal


Ak svedok prichádza ku dverám katolíka radí mu: „Preskúmajte svoje náboženstvo. Nie je na tom nič zlé ak si overíte, či ste v pravde.“ No na učenie organizácie sa tento princíp neaplikuje. Bez ohľadu na to, že svedok mohol k svojmu presvedčeniu o pravde dospieť ako neskúsený teenager a teraz má 40, alebo 50 rokov, doporučuje sa mu aby neskúmal. A ten istý svedok, ktorý neskúma, prichádza za inými ľudmi a hovorí im aby skúmali. Napríklad pieseň číslo 65 hovorí „...už nehľadaj, tu je cesta pravá.“ Samozrejme, nie je možné aby človek neustále porovnával rôzne náboženstvá, ani aby preskúmal všetko čo existuje. Na druhej strane, ak sa bude držať zásady „už nehľadaj“, tak katolík zostane katolíkom, mormón mormónom, moslim moslimom a ... Jehovov svedok Jehovovým svedkom. Ak sa jedná o katolíkov, mormónov, moslimov a ďalších, svedkovia prezentujú podobný postoj ako veľký omyl. Ale ak ide o svedkov samotných, je to znak duchovnej zrelosti. Občasné preskúmanie a porovnanie by pritom malo človeka znovu priviesť k pravde! Ak ťa to vedie preč, tak to asi pravda nie je.

Ak hovoríme o skúmaní, svedkovia opäť doporučujú odlišný postup pre ostatných ľudí. Napríklad ak by svedok stretol Mormóna a ten by mu povedal, že cíti isté pochybnosti o svojej viere, svedok by mu nepovedal „V tom prípade si zoberte Knihu Mormonovu a dôkladne ju študujte. Modlite sa o porozumenie. A už máte preštudované všetky články na stránke lds.org? Tak sa nečudujte, že máte pochybnosti!“ Toto by mu svedok v žiadnom prípade nepovedal. Ale vo svojom prípade svedkovia uplatňujú presne takéto postupy. Prípadné pochybnosti sa majú rýchlo „odohnať“. Strážna veža napríklad radí:
Ber nebezpečenstvo pochybností vážne. Satan vedie takpovediac duchovnú bakteriologickú vojnu. Ak zanedbáš príjem dobrého duchovného pokrmu na osobnom štúdiu Biblie a na kresťanských zhromaždeniach, naplno sa vystavíš takým útokom. Využívaj hojnú časovú dodávku duchovného pokrmu poskytovaného cez „verného a rozvážneho otroka“. (w01 1/7 str. 21)
Bojom proti pochybnostiam teda svedkovia rozumejú okrem čítania Biblie najmä intenzívne štúdium literatúry Spoločnosti. Ostatným ale neradia, aby študovali literatúru svojej cirkvi v prípade, že si chcú overiť, či sú v pravde.

Inokedy svedkovia používajú kritériá, ktoré ani podľa nich samotných nie sú časovo univerzálne platné. Spoločnosť napríklad často zdôrazňuje, že treba „čakať na Jehovu“, napríklad:
Čo ak sme v pokušení reptať, lebo máme pochybnosti o určitých náukách, ktorých sa zastáva Jehovov ľud ako celok? Nebuďme netrpezliví. ‚Verný otrok‘ možno časom uverejní niečo, čo nám dá odpovede na naše otázky a rozptýli naše pochybnosti. Je múdre vyhľadať pomoc kresťanských starších. (w06 15/7 str. 22)
Vyskúšajme teraz aplikovať túto logiku na Charlesa T. Russella. Nelson Barbour bol vplyvným adventistickým kazateľom 19. storočia aj keď sa odchyľoval od hlavného prúdu tejto cirkvi. Rozpracoval napríklad náuku o neviditeľnom príchode Ježiša Krista, ktorý predchádza neskorší skutočný príchod (čiže nám dobre známu náuku o parousii). Keď mal 52 rokov pridal sa k nemu mladý, 24 ročný muž, Charles T. Russell. O niekoľko rokov, ale Russell odchádza, pretože nesúhlasí s niektorými tvrdeniami Barboura. Ako prezentuje Spoločnosť tento príbeh? Hovorí o Russellovi, že bol mladý a pyšný? Že nebol ochotný čakať na Jehovu? Že prejavil Kórachovho ducha? Nebol ochotný zostať v organizácii Adventistov, ale namiesto toho si založil vlastnú skupinku, ktorá ho vnímala ako „verného a rozvážneho otroka“? (viď kniha „Ukončené tajomstvo“, str. 3, ktorá označuje C.T. Russella za „verného a rozvážneho otroka“).

Pozrime sa aj na moment konverzie, na tú chvíľu, keď sa človek stáva svedkom. Aby sme lepšie pochopili situáciu v akej sa drvivá väčšina záujemcov nachádza, pripodobníme ju k poznávaniu nejakej inej komplexnej oblasti, napríklad fyziky.

Predstavme si, že máme veľmi povrchnú znalosť fyziky a niekto nám začne vysvetľovať matematický model popisujúci čierne diery vo vesmíre. Keďže nemáme potrebný matematický a fyzikálny aparát na to, aby sme to pochopili, veľmi ľahko sa môže stať, že aj keby nám to dotyčný vysvetlil chybne, jednoducho si to nevšimneme. Hoci by sme si v tej chvíli prečítali články o danej téme, neboli by sme schopní urobiť kvalifikované rozhodnutie. Až vo chvíli keď by sme dobre chápali teórie vedúce k tomuto modelu (čo môže znamenať niekoľko rokov štúdia matematiky a fyziky), dokázali by sme povedať, či to čo dotyčný vraví dáva zmysel.

Je tu nejaká podobnosť s poznávaním učenia Jehovových svedkov? Ľahko si môžeme overiť, ako to vo väčšine prípadov vyzerá: stačí sa opýtať ľudí zbore „ako poznali pravdu“. Časť svedkov sa do svojho presvedčenia narodila. Aj keď samozrejme rozhodnutie o krste bolo ich osobným rozhodnutím (pomlčme o ľahkom, ale vytrvalom tlaku na mladých, aby sa dali pokrstiť), v ich prípade sa nedá povedať, že preskúmali viacero možných pohľadov a napokon usúdili, že učenie svedkov je správne. Ich celý život bol presiaknutý učením Strážnej veže a v akejkoľvek úvahe vychádzali z predpokladu, že sa jedná o pravdu. Pokiaľ majú pocit, že niečo dôkladne skúmali, tak to boli vo väčšine prípadov iba materiály Spoločnosti.

Iní sa svedkami stávajú z pozícií ateizmu, alebo nominálneho kresťanstva. Takýto človek buď v Boha neverí alebo, aj keď verí, nepozná učenie žiadnej cirkvi. Znalosť Biblie je pred začiatkom štúdia so svedkami minimálna a rovnako aj znalosť iného náboženského systému. Vo chvíli keď sa stane záujemcom, nemá s čím svoje znalosti porovnávať a celé preskúmanie spočíva v tom, že študuje literatúru Spoločnosti. Ku konverzii tohoto typu zvyčajne dochádza okolo dvadsiateho roku života, len veľmi zriedkavo v neskorších obdobiach života. A predsa 40-ročný svedok, ktorý sa ním stal keď mal 20 rokov, povie: „keď som poznával pravdu, všetko som dôkladne preskúmal“. No nebola kvalita jeho skúmania podobná ako kvalita skúmania vo vyššie uvedenom prípade fyzikálnej teórie?

Len veľmi výnimočne sa stretneme s ľuďmi, ktorí predtým než sa stali svedkami poznali Bibliu a prípadne iný systém učenia.

Čo z toho vyplýva? Ak má niekto pocit, že v minulosti urobil kvalifikované rozhodnutie a preto nemusí ďalej skúmať a porovnávať, je na veľkom omyle. Vo chvíli keď robil rozhodnutie, že sa stane svedkom, mal pravdepodobne minimum informácií. Znamená to, že muselo nutne dôjsť k omylu? To určite nie. Znamená to ale, že svoju istotu, že „sme v pravde“ nemôžeme postaviť na tom, že „pred krstom sme všetko dobre preskúmali“.

Daj si tiež pozor na striktnú informačnú kontrolu, ktorú organizácia Jehovových svedkov uplatňuje. Ak nebudeš čítať aj kritické materiály, ak tvoja predstava o histórii kresťanskej cirkvi v prvých storočiach bude založená primárne na informáciách Spoločnosti, ak si budeš v mysli blokovať „negatívne myšlienky“ a pochybnosti, tak bude úplne jedno, či je viera Jehovových svedkov pravá, alebo nie. Ty jej budeš veriť tak ako tak.

Navyše, „skúmanie“ ktoré svedkovia po mnohých rokoch v organizácii robia vychádza z iných predpokladov ako nezaťažené skúmanie, ktoré si mal urobiť už dávno. Svedkovia štartujú z predpokladu, že to čomu veria je pravda a fakty sa potom len interpretujú podľa tejto pravdy. Napríklad na námietku 100% nesplnených predpovedí Strážnej veže, svedok povie „Možno nás takto Jehova skúša“. Ale ak by o tom premýšľal ne-svedok, tiež by to odbil slovami o skúšaní? Svedok tento fakt vysvetlil tak, aby mu nenarúšal vopred daný záver. Pri serióznom skúmaní by sme mali (aj keď to asi nebude ľahké) preskúmať skutočnosti ako nestranní pozorovatelia. Mal by si si položiť otázku: presvedčili by ma tieto argumenty o pravdivosti náuky XY aj keby som nebol svedok? Napríklad, ak by si nebol svedok a niekto by ti ukázal učenie o roku 1919, prijal by si ho?

Môže sa pravda meniť?


Pozrime sa ako Spoločnosť pomenováva učenie, ktoré predkladá. O náukach, ktoré sa teraz vyučujú, sa hovorí ako o pravde. Ak niekto učí čosi iné, tak svedkovia povedia, že to pravda nie je. A predsa sa neraz stane, že sa „pravda“ zmení. Po zmene sa už o minulej „pravde“ nehovorí ako o pravde, ale ako o „vtedajšom porozumení“ pravdy. O súčasnej pravde sa ale nehovorí ako o “súčasnom porozumení pravdy”, ale ako o pravde. Napríklad ak by mal svedok prijať hemoglobín (Hgb) v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, nepovedal by lekárovi: „Naše súčasné porozumenie je také, že hemoglobín prijať nemôžem.“ V skutočnosti by tvrdil, že biblická pravda je jednoznačná a že preto neexistuje možnosť aby Hgb prijal. Dnes ale (ak mu to svedomie dovoľuje), Hgb prijať smie a náuka zo sedemdesiatych rokov sa považuje za minulé porozumenie. Je nutné zdôrazniť, že teraz nehovoríme o tom, či sa náuky meniť môžu, alebo nie, ale hovoríme o tom, ako sa momentálne porozumenie pomenováva, čím vzniká rozpor. Buď o niečom hovoríme ako o pravde a potom sa to meniť nemôže, alebo o tom hovoríme ako „súčasnom porozumení“ a potom je jasné, že nemáme 100% istotu v tom, čo učíme.

Nazývanie momentálneho porozumenia „pravdou“ má aj ďalší nepríjemný efekt. Podvedome sa tak manipulujeme. aby sme učenie Jehovových svedkov neskúmali, „lebo je to pravda“. Dopredu automaticky vylúčime možnosť, že by sme zistili niečo iné. Vytvárame si tak vlastnú „virtuálnu realitu“ pravdy, ktorá si žije svoj život bez reálnej konfrontácie s protiargumentami.

Pavol uviedol (Gal. 1:8):
Aj keby sme vám však my alebo anjel z neba azda oznamovali ako dobré posolstvo niečo iné než to, čo sme vám oznamovali ako dobré posolstvo, nech je prekliaty.
Pavol ukázal, že pravda sa nesmie meniť. Samozrejme, môže sa stať, že my niečo nechápeme správne. Potom ale nesmieme žiadať od druhých aby naše „chápanie“ brali ako absolútnu pravdu. Svedkovia často používajú uvedený text ako dôkaz pre tvrdenie, že nikto nesmie hovoriť niečo čo sa odlišuje od momentálneho učenia Strážnej veže. Ale všimnime si, že Pavol hovorí „aj keby sme vám však my...“. Ani Pavol nemohol priniesť „nové svetlo“. Ak chcú teda svedkovia dôsledne aplikovať tento text, mali by vylúčiť tých 7 ľudí z Brooklynu, ktorí niečo „iné“ čas od času prinesú.

Myšlienky, ktoré publikácie svedkov uvádzajú, sú popisované ako keby pochádzali od Jehovu (doplnené zvýraznenie):
8 Verní Jehovovi služobníci sa vždy veľmi ochotne podriaďovali teokratickým pokynom. (Prečítajte Hebrejom 13:7, 17.) Spočiatku možno celkom nechápeme, prečo sme dostali určitú úlohu alebo prečo ju máme vykonávať určitým spôsobom. No sme ochotní prispôsobiť sa akýmkoľvek zmenám, lebo vieme, že pochádzajú od Jehovu a prinesú dobré výsledky. (w14 15/10 s. 24 – 25)
Náš nebeský Otec nám prostredníctvom svojej organizácie poskytuje hojnosť osviežujúceho duchovného pokrmu. Máme k dispozícii časopisy, brožúry, knihy, webovú stránku a videá, ktoré nám pomáhajú slúžiť Bohu. (w15 15/8 str. 26, ods. 11)
Ak je toto pravda, ako sa veci „od Jehovu“ môžu meniť? Pochádzali aj chyby, ktoré svedkovia v minulosti učili, od Jehovu – zákaz transplantácií, učenie o Božom tróne v súhvezdí Plejád (pred rokom 1953), tvrdenie že Ježiš Kristus nemal bradu (pred rokom 1968), učenie že generácia, ktorá zažila rok 1914 nepominie, zákaz civilnej služby, …?

Výklad a porozumenie Biblie


Je Biblia písaná tak, aby sme jej mohli porozumieť, alebo sa to bez dodatočných informácií nedá?

Prečo nikto nedospeje k učeniu Spoločnosti iba čítaním Biblie? A ak sa dá dospieť k učeniu svedkov čítaním Biblie, prečo sa potom v rámci biblických štúdií so záujemcami jednoducho nepreštuduje napr. celý Nový Zákon? Prečo sa musí študovať iná kniha? Je Biblia dobre napísaná, keď sa jej bez inej knihy nedá rozumieť? Prečo sa na zhromaždeniach neštuduje čistá Biblia? Prečo sa nečíta spôsobom ako to urobil Ezdráš (Neh. 8:8)?

Ľudia čítali Bibliu 1900 rokov a nedospeli k veciam ako:
  • dve verzie nádeje - nebeská vs. pozemská, 
  • odmietanie prijímania symbolov – byť „úctivými pozorovateľmi“ na Pamätnej slávnosti, 
  • rok 1914, 1919, prekrývajúca sa generácia, 
  • sporná otázka, 
  • tvrdenie, že Ježiš Kristus a archanjel Michael je tá istá osoba. 
Ani dnes nikto nedospeje k týmto záverom, ak nie je v kontakte so svedkami.

A ak by niekto mal dospieť čítaním Biblie k učeniu organizácie, ku ktorému učeniu by došiel? K tomu, ktoré sa učilo v roku 1919? Alebo k tomu, ktoré sa učí dnes? Z učenia roku 1919 už veľa neostalo – okrem odmietania Trojice, náuky o duši a neexistencii pekla, je vôbec niečo iné, čo zostalo nezmenené? Ak by sme teda prijali tvrdenie, že samostatným čítaním Biblie sa človek dopracuje ku dnešnému učeniu Strážnej veže, tak to logicky znamená, že v roku 1919 náuky neboli založené na Biblii. Ale organizácia učí, že už vtedy to bola jediná pravá organizácia. A ak sa dá ku súčasnému učeniu dospieť nezávislým skúmaním, ako to, že sa k nemu nedospelo už v roku 1919?

Možno si myslíš, že iní ľudia nedospejú ku náukam svedkov, lebo neskúmajú s úprimným srdcom a nie sú ochotní sa prispôsobiť Biblii. Ale ako to, že ku súčasným náukam svedkov nedospeli ani Bádatelia Biblie za 40 rokov svojho fungovania pred rokom 1919?

Ak je Biblia stále tá istá ako je možné dôjsť stále ku iným záverom? A ako si potom môžeme byť istí, že dnešné chápanie je správne?

Poznáme niekoho kto sa stal svedkom tak, že čítal iba Bibliu? Spoločnosť s obľubou uvádza príklad etiópskeho eunucha (napr. w02 12/1 str. 17) ako dôkaz toho, že Bibliu sami nemôžeme pochopiť. Tu však nejde o pochopenie zložitých proroctiev, ale o základné veci. Na svete sú desiatky miliónov ľudí, ktorí si čítajú Bibliu, modlia sa o porozumenie a predsa žiaden z nich nedospeje k záveru, že Jehovovi svedkovia majú pravdu bez toho, aby s nimi študoval literatúru Spoločnosti. Akú potom môžeme mať istotu, že naše závery sú správne, pokiaľ sa nezávislým skúmaním nedá dospieť k takým istým záverom? Je to niečo podobné ako keby vedec tvrdil, že istým chemickým postupom dospel k zlúčenine X, ale každý iný, kto by tento postup zopakoval, by dosiahol zlúčeninu Y.

Prečo nemajú svedkovia žiadnu literatúru, ktorá by sa zaoberala výkladom Biblie? (Tzn. ktorá Bibliu nevykladá, ale popisuje ako máme čítať a vykladať Bibliu.) Takéto knihy existujú, ale svedkovia nič podobné nevydajú. Ako sa potom dá overiť, či to čo Spoločnosť učí je správne? Nie je to zodpovednosťou každého z nás overiť si informácie a riadiť sa Bibliou (Sk. 17:11)?

Akým štýlom je Biblia písaná? Sú v nej pasce, ktoré tam Boh naschvál umiestnil? Sú tam texty, ktoré hovoria čosi iné než je pravda a pre ktoré potrebujeme organizáciu aby nám povedala „ale to nie je myslené tak ako to na prvý pohľad vyzerá“? Nebola Biblia písaná tak, aby ju mohol pochopiť aj obyčajný človek?

Napríklad, keby si niekto prečítal Daniela 4. kapitolu aj stokrát, nenašiel by žiadny náznak, že toto proroctvo, ktorého splnenie je popísané hneď v tej istej kapitole, má ešte jedno splnenie a že pyšný pohanský kráľ Nabuchodonozor nejakým spôsobom predznamenáva to, že sa Boží Syn „ujme vlády“ v roku 1914. Každému by bolo jasné že Daniel popisuje ako proroctvo, tak aj jeho splnenie.

Svedkovia často používajú nekonzistentné postupy pre interpretáciu biblických veršov. Príklad? Pozrime sa na niekoľko veršov z Nového Zákona. Matúš 5:23 hovorí:
Ak teda nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a potom, keď sa vrátiš, obetuj svoj dar.
Keby ti niekto povedal, že tento verš pre teba neplatí a že sa teda nemusíš zmieriť so svojim bratom, ako by si sa naňho pozeral? Ani organizácia neučí, že by tento verš pre teba neplatil.

Apoštol Pavol píše (1. Kor. 6:9, 10):
Či neviete, že nespravodliví nezdedia Božie kráľovstvo? Nemýľte sa. Ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani muži vydržiavaní na neprirodzené účely, ani muži, ktorí ležia s mužmi, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani nadávači, ani vydierači nezdedia Božie kráľovstvo.
Opäť, ak by ti niekto povedal, že tieto slová pre teba neplatia, veril by si mu?

Skúsme teraz ale iný príklad:
Vzal aj chlieb, vzdal vďaky, rozlámal ho, dal im ho a povedal: „To znamená moje telo, ktoré má byť dané za vás. Stále to robte na moju pamiatku.“ (Lukáš 22:19)
Ak by si si čítal Bibliu, tak to pochopíš tak, ako je to napísané a robil by si to na Kristovu pamiatku. Jedol by si chlieb a pil víno pri Pánovej večeri. Ale svedkovia povedia: „Nie, tieto slová pre teba neplatia, tie platia iba pre 144 000. Veď to hovoril im.“ A ostatné slová Ježiš nehovoril „im“?

A čo Ján 3:5?
Ježiš odpovedal: „Pravdivo, pravdivo ti hovorím: Ak sa nenarodí niekto z vody a ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
Kristus jasne hovorí, že sa máš narodiť znovu, ale svedkovia hovoria, že tieto slová pre teba neplatia. Podľa svedkov platia iba pre obmedzený počet – 144 000 ľudí. Ostatní Jehovovi svedkovia nemusia byť znovuzrodení v zmysle Kristových slov (w16 január s. 19 – 20, ods. 11).

K takým výkladom Písma aké ponúka Strážna veža sa žiadnym spôsobom nedá dospieť, jedine ak niekto študuje s Jehovovými svedkami a prijíma všetko, čo mu povedia.

Čo z toho vyplýva? To či nejaká organizácia má "patent" na výklad Biblie je základná otázka reformácie. Máme dve možnosti: buď to chápeme katolícky a potom budeme patriť do katolíckej alebo pravoslávnej cirkvi. Alebo katolícku cirkev nepovažujeme za správnu a potom nám zostáva protestantské chápanie a individuálna zodpovednosť. Svedkovia katolícku cirkev neuznávajú, ale chceli by si pre organizáciu zachovať autoritu v "katolíckom štýle". Každý svedok by si mal zobrať Bibliu (najlepšie iný preklad ako PNS), modliť sa o vedenie a čítať si ju. Mal by byť ochotný zmeniť ľubovoľný názor, ktorý má, ak v Biblii nájde niečo iné. Samozrejme, môže Bibliu ignorovať, alebo používať manipulatívne slovné spojenia, ako napríklad nazývať štúdium Strážnej veže štúdiom Biblie. No mal by si dať pozor, aby raz nemusel vysvetľovať: „Pane, Pane! Ale veď naša organizácia to učila takto...“