1. India
V roku 1876 vypukol v Indii hladomor pri ktorom zomrelo 5,5 milióna ľudí. Celá India (včítane Pakistanu a Bangladéša) mala v tej dobre 238 miliónov obyvateľov. Keď si to uvedomíme, pochopíme rozsah hladomoru v 19. storočí. Posledný veľký hladomor v Indii bol v roku 1943, keď mala India 380 miliónov obyvateľov. Vtedy zomrelo 2,1 milióna ľudí. Počujeme ale dnes, že by boli v Indii veľké hladomory? A to má India 1,4 miliardy obyvateľov!
Samozrejme, život nižších spoločenských vrstiev v Indii sa asi nebude vyznačovať nadbytkom kvalitnej potravy, ale na druhej strane - ak v “idylických” časoch pred rokom 1914 populácia Indie sotva preliezla cez 300 miliónov, tak ako je možné, že sa v “kritických časoch” po roku 1914 vyšplhala na 1,4 miliardy? A to nepočítame, že sa Bangladéš a Pakistan od Indie oddelili. Trochu to “nehraje” ak v dobe plnej chorôb a hladu rastie populácia tak prudko!
(Zdroje: https://en.wikipedia.org/wiki/Famine_in_India)
2. Afrika
Ako sa vyvíja demografia Afriky v týchto “kritických časoch”? Presný počet obyvateľov Afriky v 19. storočí neexistuje, odhaduje sa ale, že v roku 1900 africká populácia dosiahla 150 miliónov. A ako sa vyvíja po roku 1914? V roku 1950 bolo v Afrike 220 miliónov ľudí. Dnes je tam 1,2 miliardy.
Ako je to možné, že v “dobrých časoch” pred rokom 1914 sa populácia Afriky za celé storočia nedostala na dnešnú úroveň? Zrejme to bude tak, že kmeňové vojny, detská úmrtnosť, hlad, neliečené choroby a ďalšie faktory hubili Afričanov tak rýchlo, že počet obyvateľov nestíhal rásť. Dnes sa žije v Afrike omnoho lepšie, čoho dôkazom je populačná explózia.
(Zdroje: http://uaps2007.princeton.edu/papers/70296, https://en.wikipedia.org/wiki/World_population)
3. Slovensko.
A čo u nás? Bolo Slovensko v 19. storočí idylickým miestom pre život, bez hladu a detskej úmrtnosti? Ešte v medzivojnovom období bola na Slovensku veľká chudoba a nedostatok jedla. A ako je to dnes, keď sme “hlboko v čase konca”? Iste, situácia nie je ideálna, ale je omnoho lepšia ako pred rokom 1914. Keby sme mali stroj času, kto by sa chcel presunúť do 19. storočia a žiť tam ako robotník, alebo roľník?
Náuka Jehovových svedkov o “posledných dňoch” bola formulovaná v dobách keď sa domnievali, že už zostáva len niekoľko rokov. Svetová situácia bola zložitá, a tak pri čítaní publikácií Spoločnosti nevznikal veľký rozpor. V priebehu desaťročí sa situácia zmenila a táto doktrína je dnes neudržateľná. Napriek tomu svedkovia mechanicky opakujú, že dnes je zle tak, ako nikdy predtým.
