Dôležitým prvkom mytológie Jehovových svedkov je viera, že prenasledovanie ich nezastaví. To sa používa ako potvrdenie správnosti ich učenia. Tvrdenie o neporaziteľnosti svedkov predstavuje zbraň poslednej záchrany, ktorú použije zvestovateľ zatlačený do kúta. Napríklad, ak svedok nevie obhájiť učenie o roku 1914 a cíti, že stráca pôdu pod nohami, povie: “Dobre, ale Jehovových svedkov neporazil ani Hitler a to je jasný dôkaz Božej ochrany!”. Pre účinné vedenie diskusií so svedkami potrebujeme vykonať dekonštrukciu tohto mýtu.
V prvom rade, nemá význam hovoriť len o svedkoch. Potrebujeme sa pozrieť aj na iné skupiny, ktoré čelili prenasledovaniu, alebo pokusu o likvidáciu. Napríklad Tretia ríša vnímala veľmi negatívne komunistov. Tí čelili prenasledovaniu, boli zatváraní do väzení, do koncentračných táborov, popravovaní. Skončila vojna a komunisti pokračovali ďalej, pričom relatívne bezpečie v Moskve sa týkalo len komunistických špičiek (napr. Gottwald). Je to dôkaz, že komunisti mali Božskú ochranu? Ďalej, Tretia ríša sa chcela zbaviť Židov. Nechceli ich “prevychovať”, chceli sa ich zbaviť. Podarilo sa im Židov kompletne vyhladiť? Podarilo sa kompletne vyhladiť Rómov? Keď sa v Československu dostali k moci komunisti bol východný obrad Katolíckej cirkvi zaradený do Pravoslávnej cirkvi. Podaril sa tento pokus? Po roku 1989 sa Gréckokatolícka cirkev znovu oficiálne objavila. Podarilo sa komunistom zlikvidovať Adventistov siedmeho dňa? Tiež sa to nepodarilo. A tak by sme mohli pokračovať.
Ak by chceli svedkovia použiť prežitie nacizmu a komunizmu ako dôkaz Božej ochrany, museli by ukázať, že prežili spôsobom, ktorý bol výrazne odlišný od ostatných skupín, ktoré boli potláčané, alebo dokonca vraždené. Prenasledovanie svedkov a ich schopnosť prežitia ale v žiadnom prípade nevybočuje z rámca iných skupín. Navyše, svedkovia neboli primárnym cieľom režimov, ktoré ich prenasledovali. Svedkovia pre svoj relatívne nízky počet (obvykle menej než 2 promile populácie) a malý vplyv nie sú hlavným terčom ani ideologicky, ani takticky.
Po druhé, zaujímavá je schopnosť režimu, ktorý svedkov prenasleduje, spravodajsky penetrovať ich organizáciu. Dostatočne motivovaná tajná služba prenikne medzi svedkov presne tak, ako do ľubovoľnej inej skupiny. Pekne je to zdokumentované na stránkach straznavez.cz:
http://www.straznavez.cz/Zdomova/NSaStat/NSaStat1955_1960.htm
http://www.straznavez.cz/Zdomova/Kapitoly/Kapitoly11.htm
Bolo to tak len v komunistickom Československu? V nacistickom Nemecku sa stalo to isté. Pozri článok z novín Der Spiegel:
http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-43365083.html
a diskusia tu: https://www.jehovahs-witness.com/topic/6781/traitors-heroes
Do tretice sa zamyslime nad číselnými výsledkami svedkov tam, kde je “dielo” obmedzené. Ročenka Jehovových svedkov 1993 ukazuje, že v roku 1992 bolo v celom Sovietskom zväze (cca 300 miliónov ľudí) iba 58823 svedkov. Dvadsať rokov neskôr (2012) bolo 162748 svedkov iba v samotnom Rusku, teda bez ostatných zväzových republík. Tých necelých 60 tisíc svedkov začiatkom deväťdesiatych rokov je mimoriadne malé číslo. Demonštruje to, že prenasledovanie svedkov v ZSSR bolo naozaj účinné a bez prenasledovania by bol počet svedkov mnohonásobné vyšší. A čo iné krajiny? Myslíte, že v Iráne je 150000 svedkov ilegalite? Koľko svedkov je v Číne? Samozrejme, sú tu aj kultúrne faktory, ktoré ovplyvňujú počet svedkov, ale na príklade východného bloku vidíme, ako prenasledovanie reálne obmedzilo rast ich organizácie.
Ak to máme zhodnotiť, tak určite neplatí, že len svedkovia nerastú pod zákazom. A rovnako neplatí, že len organizácia svedkov sa dá prešpikovať agentmi tajnej služby. Na druhej strane, schopnosť prežitia Jehovových svedkov nie je v ničom výnimočná a nedá sa používať ako jasný dôkaz toho, že si Kristus v roku 1919 vybral práve túto organizáciu za miesto, kde bude “cez otroka” sýtiť svoje ovce.
