Chcel by som sa zamyslieť na učenosťou Jehovových svedkov a to najmä nad učenosťou pisateľov Strážnej veže a Prebuďte sa!. Najskôr si odpovieme na otázku prečo vôbec na učenosti záleží. Veď predsa apoštoli boli jednoduchí ľudia, tak prečo by nemohli podobní jednoduchí ľudia písať aj literatúru svedkov?
Takže k apoštolom. Apoštoli komunikovali priame zjavenie od Boha. V takom prípade veľmi nezáležalo na tom, aké mali vedomosti, znalosti, jazykovú vybavenosť. Na druhej strane, vedúci zbor Jehovových svedkov a ich podporný aparát (redakčný výbor) nie sú inšpirovaní a nedostávajú priame zjavenie od Boha. Mnohé aspekty učenia Jehovových svedkov nevychádzajú len z “čistej Biblie”, ale aj z oblastí, ktoré sú doménou “svetskej vedy”. Ktoré to sú?
Napríklad, Biblia nebola zapísaná v našom jazyku, ani v anglickom jazyku. Na pochopenie jednotlivých slov dnes už mŕtveho jazyka je potrebné určité vzdelanie. Jazyk nie je len o slovách, jazyk je o kultúre, jazyk je o dominantnej filozofii danej epochy, jazyk je o idiómoch. Porozumenie a preklad starého textu vyžaduje ohromné úsilie. Tak ako človek, ktorý mal 4 roky angličtinu na gymnáziu asi nebude vedieť prekladať Shakespeara, ani niekto, kto sa narýchlo učil gréčtinu koiné, nepreloží Nový Zákon. Organizácia sa často kriticky stavia ku rôznym výsledkom odborníkov na poli prekladu, či textovej analýzy. Klasickým príkladom je Ján 14:14 kde svedkovia odmietli znenie textu Westcotta a Horta, ktorý pritom normálne používajú ako základ Prekladu Nového Sveta. Nemali by mať potom vlastných expertov, ktorý by boli schopní polemizovať so svetovou špičkou v oblasti textovej kritiky a ukázať im kde sa mýlia?
V oblasti histórie svedkovia často prezentujú revizionistický pohľad, ktorý stojí proti kompletnému vedeckému konsenzu v danej oblasti. Napríklad, nikto okrem svedkov nehovorí, že Jeruzalem bol zničený v roku 607 pred Kristom. Je jedno, či sú vedci kresťania, židia, ateisti, alebo pastafariáni, nikto okrem svedkov nehovorí, že Jeruzalem padol v roku 607. Svedkovia sa v Strážnej veži pokúšajú polemizovať s týmto konsenzom a predstaviť vlastnú interpretáciu datovania novo-babylonského obdobia. Opäť, náuka svedkov tu nesúvisí iba s Bibliou, ale sú potrebné aj “externé” znalosti. Ďalšími príkladmi by mohlo byť tvrdenie svedkov, že po smrti apoštola Jána nastalo “veľké odpadnutie”. Takú skutočnosť by mali doložiť dôkladným rozborom spisov z prvých storočí nášho letopočtu. A čo učenie o čase konca? Ak chce niekto postaviť rok 1914 ako rok absolútnej zmeny, mal by byť schopný analyzovať rôzne trendy pred týmto rokom a po ňom. Napríklad nárast, či pokles chorobnosti, úmrtnosti, zločinnosti, vojen, seizmickej aktivity…
Ako vidíme, do formulovania doktrín Jehovových svedkov nevstupuje iba Biblia, ale aj znalosti z rôznych oblastí vedy. V ďalšej časti chcem vysvetliť, prečo sa domnievam, že svedkovia takých odborníkov (najmä v centrále) nemajú. Popíšem niekoľko faktorov, ktoré zabíjajú učenosť svedkov.
Univerzálny vojak. Každý pokrok a rast vyžaduje špecializáciu. Keby si každá rodina produkovala všetko sama, tak by sme žili ako v stredoveku. Len vďaka špecializácii došlo v priebehu storočí k nárastu efektivity práce. Podobne je to aj na poli vedy. Ak chce niekto vynikať v preklade Biblie, tak sa musí špecializovať. Ak chce niekto zostavovať grécky text NZ z dostupných rukopisov, musí sa špecializovať. Filozofia Strážnej veže je ale presne opačná. Každý robí všetko. Každý klope na dvere, každý muž sa má snažiť aby bol starším, každý muž má byť rečníkom, pastierom, učiteľom, študentom, evanjelistom. A tak aj ten, kto by mohol v niečom vynikať, sa nakoniec utopí v mori priemernosti. Každý musí byť univerzálnym vojakom.
Prirodzený výber. Strážna veža nastavila svoje pravidlá tak, aby pomocou prirodzeného výberu eliminovali šancu, že sa niekto šikovný do redakčného výboru dostane. Ako? Ľudia, ktorí by mohli vynikať v histórii, v jazykovede a v ďalších pre Organizáciu potrebných disciplínach, majú obvykle špecifickú povahu. Často ide o introvertov, ľudí, ktorí preferujú samotu, niekedy sú možno excentrickí. Spoločnosť ale týchto ľudí tlačí do služby a do aktivít v ktorých sa nebudú cítiť príjemne. A ak nebudú “makať” v službe, tak sa ťažko prepracujú do redakčného výboru. Organizácia si predstavuje, že niekto koho baví bádať, to na roky, alebo desiatky rokov zabudne, prepracuje sa ku písaniu Strážnej veže a potom, cvak! Niečo sa prepne a znovu ho bude baviť výskum. V skutočnosti prirodzený výber v rámci pravidiel Spoločnosti vyradí všetky študijné typy ľudí oveľa skôr, než by sa dostali ku tvorbe literatúry.
Odpor ku vzdelaniu. Toto ani netreba komentovať. Ako môžu byť v centrále svedkov odborníci na históriu, či na biblické jazyky, keď Spoločnosť brojí proti vzdelaniu? Tieto oblasti nefungujú tak, že si niekto odrazu povie “a od zajtra začnem študovať gréčtinu a bude zo mňa odborník”. Ani to nie je tak, že si niekto urobí kurz, alebo dostane “výučný list” z biblických jazykov. Tak zložité odbornosti vyžadujú celoživotné zameranie. Ale ako to urobiť? Keď sa niekto dá na vysokú školu a zostane vo výskume, tak nebude “príkladný” a neprepracuje sa do centrály. Ale dajme tomu, že niekto už je odborníkom a až potom sa stane svedkom. Stihne potom realizovať celú kariérnu cestu až do Warwicku? A nestratí medzitým svoje schopnosti? Čo ak ho v Bételi pridelia do práčovne, aby sa naučil pokore? Myslím, že pravdepodobnosť, že medzi pracovníkmi centrály sú experti na jazyky, rukopisy, či históriu, sa limitne blíži nule.
Izolácia. Ak je niekto zručný inštalatér a bude robiť inštalatéra aj v Bételi, tak asi svoje schopnosti nestratí. No dal by si sa operovať chirurgovi, ktorý po ukončení medicíny išiel do Bételu, tam pracoval na účtovnom oddelení a po večeroch čítal knihy o medicíne? Zložité oblasti sa nedajú rozvíjať v absolútnej izolácii. Chirurg musí byť v kontakte s nemocnicou, sledovať prácu iných chirurgov, prezentovať svoje názory iným lekárom, polemizovať, obhajovať, postupne sa prepracovávať vyššie. Podobne ani expert na biblické jazyky nemôže fungovať v izolácii. Musí byť v kontakte s akademickou sférou, publikovať články, dostávať spätnú väzbu, chodiť na konferencie. To nie je ako keď niekto podľa Youtube videa nalepí v byte tapety. V izolácii sa zložité znalosti nedajú rozvíjať. Ťažko si možno predstaviť amatéra ako po večeroch zostavuje lepší kritický text gréckeho Nového Zákona, ako odborníci z akademickej sféry. Ale ak budeš v Bételi, tak asi nebudeš v akademickej sfére, nie?
Dogmatizmus. Predstavme si teraz, že predsa existuje elitný výskumník vo Warwicku. Ako bude taký človek konať svoju prácu, keď to, čo má zistiť je vopred dané? Dostane napríklad za úlohu preskúmať rok 607. A pri výskumoch zistí to, čo zistili všetci okrem svedkov: že Jeruzalem bol zničený v roku 587/6 pred Kr. Nie, to sa nesmie stať! Výskum predsa musí potvrdiť rok 607, aby sa od neho dalo dopočítať k roku 1914! Môže niekto v takomto prostredí vôbec robiť solídny výskum? A čo ak by sa svedok pohyboval v akademickej sfére a publikoval by článok, ktorý by bol v rozpore s niektorou dogmou Strážnej veže? Nemal by problémy? A čo ak by svedok v akademickej sfére publikoval výskum obhajujúci rok 607 a potom by prišlo “nové svetlo”, ktoré by to celé zmenilo? Čo potom?
Centralizácia. Svedkom to zrejme pripadá normálne, ale to ako funguje Organizácia je rarita. Ťažko nájdeme inú, tak centralizovanú skupinu. Jediné miesto, kde sa produkuje nejaký obsah je Warwick. Počet ľudí, ktorí skúmajú a generujú nejaké výsledky je extrémne malý. Aká je teda pravdepodobnosť, že sa v tak malom počte a pri uvážení faktorov popísaných vyššie, vôbec nájde nejaký talent v odbore? Porovnajme si to len so Slovenskom, ktoré má menej obyvateľov ako je svedkov a predsa, koľko ľudí tu máme, ktorí dokážu prekladať Bibliu z pôvodných jazykov? Koľko historikov tu máme? Koľko bohosloveckých fakúlt, koľko katedier teológie?
Ani to netreba. Posledným faktorom je skutočnosť, že Organizácia ani poriadny výskum nepotrebuje. Veď načo? O článkoch v Strážnej veži sa predsa nediskutuje. Tak ako ľudia prijímali nezmysly o tom, že Ježiš nemal bradu, alebo že myšlienky sídlia v doslovnom srdci, tak isto sa svedkovia dnes budú biť za nezmysly typu “mučenícky kôl”, alebo rok 607. Tak načo sa snažiť keď je to jedno?
Keď sa nad tým zamyslíme, tak sa predstava “bohato prestretého duchovného stolu” rozplýva a materiály Spoločnosti sa začínajú podobať hamburgeru zo stánku, s mäsom neistého pôvodu. Realita potvrdzuje nízku kvalitu “duchovného pokrmu” Jehovových svedkov. Slabo spracované “analýzy” v Strážnej veži, články, ktoré sa čitateľovi prihovárajú ako keby mal 8 rokov, citáty vytrhnuté z kontextu, “logika” ktorá vyvoláva nevoľnosť, neustály prúd nových a nových článkov, ktoré sú len remixom článkov predošlých a sugestívne apely na poslušnosť ľudským náboženským vodcom z Warwicku. Taká je učenosť Jehovových svedkov.
