Verný a rozvážny otrok

Učenie Jehovových svedkov - dáva zmysel?


Ako vníma organizácia, resp. jej vedenie (vedúci zbor) samých seba? Niekoľko citátov:
Tento verný otrok je komunikačným prostriedkom, cez ktorý Ježiš sýti svojich pravých nasledovníkov v tomto čase konca. Je pre nás veľmi dôležité vedieť, kto je týmto verným otrokom. Naše duchovné zdravie a náš vzťah s Bohom závisí od tohto komunikačného prostriedku. (w13 7/15, str. 20)
Čiže vedúci zbor je komunikačným prostriedkom (v angličtine „channel“, čiže „kanál“), cez ktorý Ježiš Kristus sýti nasledovníkov.

Ďalej:
Veríš, že duchovný pokrm od Jehovu je poskytovaný cez verného a rozvážneho otroka… (otázka B-5, prihláška do Bételu)
Aj táto skupina potrebuje duchovný pokrm, ktorý jej poskytuje trieda otroka. Preto ak sa chceme Jehovovi páčiť, musíme prijímať poučovanie, ktoré poskytuje cez tento komunikačný prostriedok, a konať v súlade s ním. (Uctievaj Boha, kap. 14, ods. 8)
Opäť – poučovanie a duchovný pokrm, ktoré prichádzajú cez VRO sú od Jehovu. Znamená to teda, že aj veci, ktoré sa nesplnili, alebo ktoré boli chybné pochádzali od Jehovu? Napríklad:
  • Armagedon v roku 1914 (Áno je to tak, Bádatelia Biblie ohlasovali, že v roku 1914 príde Armagedon – viď náznak v knihe Božie kr. vládne, strana 50, ods. 5. Ak to chceš čierne na bielom pozri knihu Millennial Dawn.)
  • vzkriesenie verných na zemi v roku 1925 (viď kniha „Milióny dnes žijúcich…“)
  • generácia, ktorá mala zažiť koniec
  • zákaz transplantácií orgánov medzi rokmi 1967 a 1980
  • zákaz civilnej služby
Ako odpoveď na túto otázku sa ponúka vysvetlenie:
Jehovovi svedkovia netvrdia, že sú inšpirovanými prorokmi. Robia chyby. Tak ako apoštoli Ježiša Krista, aj oni prechovávali občas nejaké nesprávne očakávania. (rs, str. 93)
Nie je to ale rozpor s predošlými tvrdeniami? Komunikačný prostriedok, cez ktorý komunikuje Jehova, ale pritom nie je inšpirovaný. Ak by v starovekom Izraeli niekto povedal, že je Boží komunikačný prostriedok (ale nehovoril by, že je prorok) a jeho predpovede by sa nesplnili, platilo by naňho to čo píše 5. Moj. 18:22?
22 Keď prorok bude hovoriť v mene Jehovu a slovo nenastane ani sa neuskutoční, to je to slovo, ktoré nehovoril Jehova. Prorok ho hovoril s opovážlivosťou. Nesmieš sa ho ľakať.‘ (PNS)
Ak mali apoštoli nesprávne očakávania, dostali sa tieto do Biblie v tom zmysle, že by v nej boli chyby? Alebo to boli len ich súkromné očakávania, ktoré sa nesplnili? Prehlasovali svoje nesprávne očakávania v mene Jehovu ako jeho komunikačný prostriedok? A naopak, boli „nesprávne očakávania“ svedkov len súkromnými názormi C. T. Russella, J. F. Rutherforda, Fredericka Franza, alebo boli prezentované ako pravda a bolo vyžadované aby im svedkovia verili?

Prečo od „otroka“ záleží náš vzťah k Bohu, pokiaľ nikdy nevieme, či to čo hovorí je správne alebo nie? Prečo máme poslúchať aj to čo nám nesedí?
(3) Životne dôležité pokyny, ktoré v tom čase dostanete od Jehovovej organizácie, sa vám možno nebudú zdať z ľudského hľadiska praktické. Ale všetci budeme musieť bez váhania poslúchať všetky pokyny, ktoré dostaneme, či už sa zo strategického alebo z ľudského hľadiska budú zdať rozumné, alebo nie. (w13 11/15 str. 20, ¶17)
Existuje niekto, kto má právo meniť „pravdu“? Čo hovorí Galaťanom 1:8 (PNS)?
Aj keby sme vám však my alebo anjel z neba azda oznamovali ako dobré posolstvo niečo iné než to, čo sme vám oznamovali ako dobré posolstvo, nech je prekliaty.
Mohol prísť Pavol do Galácie o oznámiť im „niečo iné“ s tým, že je to „nové svetlo“?

Ešte historický pohľad na Boží komunikačný prostriedok.

Jeroboám bol Jehovom ustanovený kráľ (1. Kr. 11:31). Tento kráľ zavádza inováciu v uctievaní Boha – zlaté teľatá (1. Kr. 12:25-33). Bola to komunikácia od Božieho prostriedku, pokyny (nové svetlo), ktoré sa museli akceptovať „či už sa zo strategického alebo z ľudského hľadiska budú zdať rozumné, alebo nie“? Alebo to bolo tak, že mali Písmo a individuálnu zodpovednosť, či sa ním budú riadiť? Čo ak Jeroboám hovoril, že Boží pokyn v 2. Moj. 20: 4, 5 je myslený inak? Že má nové porozumenie tohto textu?

Mojžiš bol Božím prostriedkom, ale odkiaľ mali ľudia vedieť, že ním bol? Jehova to dosvedčil mnohými zázrakmi. Nečakal, že mu uveria len preto, že sa za komunikačný prostriedok prehlási. To čo Mojžiš hovoril sa aj splnilo, niekedy dokonca po mnohých rokoch (3. Moj. 26). Aj keď osobne v jednej kritickej situácii zlyhal, nebolo to tak, že by učil ľudí niečomu čo nepochádzalo od Boha. Boh potvrdzoval Mojžiša jasnými dôkazmi. Židia nemali veriť Mojžišovi len preto, že je dobrý človek, chodí „ z domu do domu“ a neslúži vo faraónovej armáde. To by mohol urobiť ktokoľvek! Ani to nebolo tak, že by Mojžišove slová „nevyšli“, čo by on obhajoval tým, že mal „predčasné očakávania“. A pritom sám Mojžiš predčasné očakávania mal keď zabil Egypťana! V tej dobe ale nebol Božím komunikačným prostriedkom.

Podobne apoštoli boli komunikačným prostriedkom a svedectvo od Boha to potvrdzovalo. Aj keď mali nesprávne očakávania, to čo vyučovali bolo správne, to čo zapísali do inšpirovaných spisov, bolo neomylné. Žijeme dnes v tak zvláštnej dobe, že po prvý raz v histórii ľudstva od nás Boh chce, aby sme verili, že jeho komunikačný kanál a) je nejaká skupina ľudí, ktorú nepotvrdí zázrakmi b) je skupina, ktorej predpovede sa zatiaľ prakticky bez výnimky nesplnili?

Je zaujímavé, že sa táto téma dôkladne nerozoberá so záujemcami pred tým, než sa stanú Jehovovými svedkami. Byť svedkom pritom nie je o nejakých základných náukach, byť svedkom je o absolútnej podriadenosti organizácii. Máš pocit, že to tak nie je? V roku 1919 Ježiš údajne ustanovil verného a rozvážneho otroka. Od tejto chvíle je to teda jediná pravá organizácia vedená Svätým Duchom. A predsa sa viera tejto organizácie v roku 1919 extrémne odlišuje od toho, čo svedkovia učia dnes. Ak by v roku 1919 niekto hovoril to, čo svedkovia učia dnes, Sudca Rutherford by ho hnal. Ak by dnes niekto hlásal to, čomu verili svedkovia v roku 1919, bol by vylúčený za odpadlíctvo. A keby argumentoval tým, že základné náuky sa nemenia a tých sa on drží, nepomohlo by mu to. Logicky, byť svedkom nie je o náukach, ale o podriadenosti organizácii. A preto by prvou rozoberanou témou s každým potenciálnym záujemcom mali byť dôkazy toho, že sa v roku 1919 skutočne stalo to, čo sa mať stalo a že cez vedúci zbor skutočne hovorí Jehova. Ale existujú vôbec také dôkazy? To že svedkovia nejdú na vojnu a že majú výbornú webovú stránku určite nie je dôkazom, že sú Božím komunikačným kanálom.

Pozrime sa ešte na verše, ktoré sa často uvádzajú na podporu učenia o vernom a rozvážnom otrokovi. Tieto verše sú zapísané u Matúša 24:45-47:
Kto je teda ten verný a rozvážny otrok, ktorého jeho pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm v pravý čas? 46 Šťastný je ten otrok, ak ho nájde jeho pán pri svojom príchode, že to tak robí. 47 Pravdu vám hovorím: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom
Tento text podľa Jehovových svedkov znamená, že v roku 1919 prišiel Ježiš Kristus a ustanovil „otroka“. Je takéto vysvetlenie jednoznačné?

Najskôr si povedzme, že až do leta 2013 učili Jehovovi svedkovia, že verný a rozvážny otrok sú všetci pomazaní kresťania. Nehovorili, že asi Ježiš Kristus ustanovil nejakého otroka a ten otrok asi sú pomazaní svedkovia. Svedkovia si boli istí, že je to tak. Veď je to logické! Pokiaľ sa niekto opýtal ako všetci pomazaní môžu byť otrokom, keď spoločne nepripravujú literatúru Strážnej veže, bol zahriaknutý s tým, že z Biblie je to jasné. Potom prišlo leto 2013 a Strážna veža z 15. júla vysvetlila, že verný a rozvážny otrok je totožný s vedúcim zborom Jehovových svedkov. Od tej chvíle je toto správne a logické vysvetlenie.

A teraz skús premýšľať. Ak si boli svedkovia tak istí predošlou verziou chápania tohto textu a v roku 2013 sami oznámili, že toto chápanie bolo chybné a zmenili ho, ako si môžeme byť istí, že nové chápanie je správne? Pritom ide o kľúčovú náuku! Ak totiž žiadny Boží komunikačný kanál nie je, tak musíme skúmať Bibliu individuálne a máme individuálnu zodpovednosť. Ak Boh vytvoril určil kanál, alebo prostriedok, cez ktorý komunikuje s ľuďmi – v tom prípade sa musíme riadiť pokynmi tohto kanálu.

Je takáto interpretácia slov z Matúša 24:45-47 správna? Pozrime sa do paralelnej správy z Lukáša 12. kapitoly:
35 Majte bedrá opásané a svoje lampy horiace 36 a sami buďte ako ľudia čakajúci na svojho pána, ktorý sa vracia zo svadby, aby mu ihneď otvorili, len čo príde a zaklope. 37 Šťastní sú tí otroci, ktorých nájde pán pri príchode ostražitých! Pravdivo vám hovorím: Opáše sa a nechá ich spočívať pri stole a pristúpi a bude ich obsluhovať. 38 A ak príde pri druhej hliadke, ba dokonca pri tretej a nájde ich tak, sú šťastní! 39 Ale vedzte, že keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, zostal by ostražitý a nedovolil by, aby sa vlámal do jeho domu. 40 Aj vy zostaňte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, keď to nebudete považovať za pravdepodobné.“
41 Vtedy povedal Peter: „Pane, hovoríš toto podobenstvo nám, či aj všetkým?“ 42 A Pán riekol: „Kto je skutočne verný správca, ten rozvážny, ktorého jeho pán ustanoví nad svojím služobníctvom, aby im dával ich vymeranú zásobu jedla v pravý čas? 43 Šťastný je ten otrok, ak ho jeho pán pri príchode nájde, že to robí! 44 Pravdivo vám hovorím: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom.
Toto podobenstvo bolo určené apoštolom – všimni si zvýraznené časti. Podľa súčasnej interpretácie Strážnej veže ale podobenstvo nie je určené apoštolom, nehovorí všeobecne o Božích služobníkoch, ale naopak popisuje konkrétnu udalosť, ktorá sa mala stať v roku 1919!

Náuka o „otrokovi“ je jednou z najdôležitejších náuk Jehovových svedkov! Pritom je takáto interpretácia nepodložená. Prečo by sme mali podobenstvo o otrokovi chápať inak ako podobenstvo o talentoch? Nie je aj podobenstvo o otrokovi varovaním aby sa každý z nás snažil spravovať poctivo Pánov majetok?

Ani jedno sa nesplnilo


Ešte sa podrobnejšie zamyslime nad splnením predpovedí Strážnej veže. Biblia hovorí:
Nezlyhal ani jeden sľub z celého dobrého sľubu, ktorý Jehova dal izraelskému domu; všetko sa splnilo. (Jozua 21:45, PNS)
Je zaujímavé, že u svedkov je to naopak: nesplnilo sa ani jedno slovo z celého dobrého sľubu, ktorý dala Strážna veža. Skutočne to tak je? A prečo majú svedkovia pocit, že veci, ktoré Strážna veža hovorí sa plnia?

V prvom rade si musíme vyjasniť jeden terminologický detail. Svedkovia používajú slovné spojenie “biblické proroctvá”, napríklad v spojení “Biblické proroctvá o roku 1914”. V Biblii ale žiadnu zmienku o roku 1914 nenájdeme. To o čom v skutočnosti svedkovia hovoria, je interpretácia biblických proroctiev z dielne vedúceho zboru Jehovových svedkov. Biblia je pevne daná, interpretácia sa môže meniť a môže existovať niekoľko konkurenčných interpretácií. Keď svedkovia hovoria o “biblických proroctvách”, myslia v skutočnosti interpretáciu proroctiev od vedenia svojej náboženskej skupiny.

Interpretáciu biblických pasáží Strážnou vežou, týkajúcu sa budúcnosti, budeme ďalej nazývať predpoveďami Strážnej veže. Tieto predpovede môžeme rozdeliť do štyroch kategórií:

1. Predpovede, ktoré sa majú splniť v budúcnosti a ktorých sa Strážna veža nevzdala. Patria sem predpovede o rajskej zemi po Armagedone, o tom, že bude vyhlásenie “mieru a bezpečia” a ďalšie veci, ktoré sa ešte len majú stať. Tieto predpovede sa celkom logicky nesplnili, svedkovia ich tlačia pred sebou v čase. Svedkovia veria, že všetko, čo Strážna veža predpovedá sa raz splní, no zatiaľ sa tieto veci nesplnili.

2. Predpovede, ktoré sa mali splniť v minulosti a ktoré sa nesplnili. V roku 1914 mal naisto prísť Armagedon. Neprišiel. V štyridsiatych rokoch 20. storočia chýbali už len mesiace do Armagedonu. A zase nič. V sedemdesiatych rokoch sa počítal zostávajúci čas do roku 1975, Služba kráľovstva písala o svedkoch, ktorí predávajú domy, aby využili krátky čas, ktorý zostáva pred Armagedonom na zvestovanie. Ako to nakoniec dopadlo? Prišiel rok 1975 a nič.

3. Predpovede, ktoré Strážna veža opustila predtým, než sa “stihli” nesplniť. Napríklad známa predpoveď o generácii roku 1914, ktorá uvidí Armagedon. Ešte v šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa hovorilo o tých, ktorí mali v roku 1914 15 rokov, ako o najmladších členoch tejto generácie. A generácia mala trvať circa 70-80 rokov. Koncom osemdesiatych rokov 20. storočia už stačilo, aby sa niekto narodil v roku 1914 a tak patril do “generácie”. V deväťdesiatych rokov bolo toto učenie opustené a generácia sa začala chápať úplne iným spôsobom. Ani tieto predpovede sa nesplnili. Táto skutočnosť sa však trochu vytráca vďaka tomu, že ich organizácia odhodila, či zmenila v poslednej chvíli.

4. Predpovede z minulosti, ktoré Strážna veža učila predtým než sa splnili. Táto kategória je prázdna. Keby existovala jedna, alebo dve predpovede, ktoré sa splnili, aj tak by to nič neznamenalo. Organizácia, ktorá toho predpovedá tak veľa sa predsa môže niekedy “trafiť”. Strážna veža sa však “netrafila” ani raz.

Prečo majú potom svedkovia pocit, že predpovede Strážnej veže sa plnia? Pravdepodobne si neuvedomujú poradie udalostí. Nie je žiadne umenie vysloviť predpoveď do minulosti. Takmer každá skupina, ktorá niečo predpovedá je 100% úspešná keď predpovedá minulosť. Je jedno, či interpretuje Bibliu, Korán, Nostradama, alebo nejakú politickú teóriu, “predpovede” do minulosti vždy súhlasia. Problém je vždy z predpoveďami do budúcnosti. Svedok sa pozrie na interpretáciu proroctiev o kráľovi severu a juhu a zdá sa mu, že veci perfektne súhlasia. Neuvedomuje si, že tá skvelá interpretácia bola vytvorená až potom, keď sa to všetko stalo.

Druhým dôvodom je, že svedok obvykle nevie, čo Strážna veža učila pred určitým dátumom. Koľko svedkov vie, že v roku 1914 mal prísť Armagedon? Väčšinou majú pocit (posilnený tým, ako organizácia skresľuje svoju minulosť), že Bádatelia Biblie hovorili, že 1914 bude “významný dátum”, “nevedeli presne, čo sa má stať” a podobne. Nakoniec dospeje k záveru, že sa tie predpovede splnili hoci to nie je pravda.

Nie je to zvláštne? “Boží komunikačný prostriedok”, “verný a rozvážny otrok”, a pritom sa nesplnilo nič z toho, čo povedali…