Pozrime sa na niektoré “vyrovnané” rady, ktoré Strážna veža poskytuje.
Strážna veža, september 2017, strana 30, ¶14:
Odvahu potrebujete aj vy, kresťanskí rodičia. Napríklad zamestnávateľ vás možno často žiada, aby ste robili nadčasy po večeroch a cez víkendy, teda v čase, ktorý máte vyhradený na rodinné uctievanie, zvestovateľskú službu a kresťanské zhromaždenia. Odmietnuť také požiadavky a dať deťom dobrý príklad si vyžaduje odvahu.
Strážna veža, 1. február 2003, str. 6:
Napríklad keď jeden zamestnávateľ požiadal istého Jehovovho svedka, elektrikára, aby pravidelne pracoval nadčas, zamestnanec to v tomto prípade odmietol. Prečo? Pretože nechcel, aby mu svetská práca zasahovala do času, ktorý venuje svojej rodine a duchovným veciam.
Strážna veža, 15. august 2012, str. 26, ¶6:
Túžba po bohatstve sa môže začať rozvíjať veľmi nenápadne. Pouvažujme o jednej situácii. Príde za tebou zamestnávateľ a povie ti: „Mám pre vás dobrú správu! Naša firma získala veľkú zákazku. Znamená to síce, že nasledujúcich pár mesiacov budete musieť robiť nadčasy, ale uisťujem vás, že pohľad na výplatnú pásku vás poteší.“ Čo by si urobil? Je pravda, že starať sa o hmotné potreby rodiny je vážna zodpovednosť, no nie jediná. (1. Tim. 5:8) Do úvahy treba vziať viacero vecí. Koľko hodín budeš musieť pracovať nadčas? Bude ti práca zasahovať do času vyhradeného na duchovné činnosti, ako sú zborové zhromaždenia či rodinné uctievanie?
Výstižný je obrázok v Strážnej veži z 15. septembra 2013, strana 25:
Ak máme zhodnotiť rady Strážnej veže, je potrebné si najskôr vyjasniť niekoľko vecí:
Pod vplyvom “vyrovnaných” rád majú mladí svedkovia pri vstupe na pracovný trh nesprávne predstavy. Neuvedomujú si, že treba postupovať pomaly a diplomaticky, ukázať nejakú hodnotu zamestnávateľovi a potom sa snažiť si vyjednať lepšie podmienky. Namiesto toho sotva nastúpia do zamestnania, už prezentujú dlhý zoznam obmedzení, ktoré pre nich budú platiť. V pondelok, to mám rodinné uctievanie, to nezostanem dlhšie ani keby mala firma skrachovať. V utorok mám schôdzku, zapájam sa do takej verejnej služby, ktorá zlepšuje životy ľudí, takže žiadny nadčas. A vo štvrtok máme zhromaždenie, to musím odísť už o pol piatej aby som sa stihol oholiť a prezliecť. A až pozvete celý tím večer na pivo ako teambuilding, tak ja nepôjdem. Nebudem predsa tráviť čas so svetskou spoločnosťou, s ľudmi, ktorých už čoskoro po Armagedone budú žrať vtáky.
Časom svedok získa skúsenosti a naučí sa “ako to chodí”. Idealizovaná predstava svedka zo Strážnej veže, ktorý si cez prestávku číta “pútavý časopis” Prebuďte sa!, vydáva svedectvo kolegom, a ktorý nezostane na pracovisku ani o sekundu dlhšie, sa tak rozplynie a dotyčný prestane ostatným “liezť na nervy”.
Organizácia stresuje svedkov aj v prípade povýšenia v práci. Keď si vyhľadáme slovo “povýšenie” na wol.jw.org, zistíme, že kontext v ktorom toto slovo spomínajú je negatívny. Dané slovo spomínajú buď v súvislosti s materializmom, alebo v príbehoch, kde “príkladný brat” povýšenie odmietol. Nie je nič zlé na upozornení, že pri povýšení treba zvážiť pre aj proti. Rovnako je správne aj upozornenie, že úspech v práci nie je všetko, že netreba zabúdať na dôležitejšie veci. Na druhej strane, ak sa povýšenie prezentuje neustále v negatívnom svetle, tak svedok, ktorému bolo ponúknuté, bude cítiť neprimeranú úzkosť. Príkladom rád Spoločnosti je nasledujúci citát:
Strážna veža, 1. august 2007, str. 27, ¶6,7:
Pisateľ Strážnej veže tu spája povýšenie so “stavaním sýpok” z Ježišovho podobenstva. Ale neplatí daný verš všeobecne, bez ohľadu na to, či je nám ponúknuté povýšenie? Vo výsledku sa svedok cíti komfortne len keď sa mu “nedarí” a cíti sa previnilo ak mu ponúknu lepšiu pozíciu, alebo si môže rozšíriť podnikanie. Inými slovami Organizácia otázku ktorú by sme si mali klásť stále (“Nie som mamonár?”), spája s istými konkrétnymi situáciami tak často, až sa v podvedomí vytvorí dojem “povýšenie = láska k peniazom”.
Ako sme si načrtli v úvode, je celkom normálne, že náboženské presvedčenie ovplyvňuje aj vzťahy na pracovisku. Platí to aj v prípade kresťanskej viery. V Novom Zákone sa uvádzajú rady ako “nemilovať peniaze” (1. Tim. 6:10), alebo upozornenie pre bohatých, aby sa nespoliehali na bohatstvo a aby neboli namyslení (1. Tim. 6:17,18). Na druhej strane, tieto upozornenia nie sú kontinuálne spájané s konkrétnou situáciou typu povýšenie, alebo nadčas v práci. Sú tu upozornenia, ktoré platia neustále a ktoré nám deň čo deň nastavujú zrkadlo. Nie sú to upozornenia, ktoré by nás mali viesť k tomu, že si nerozšírime podnikanie, aby sme sa náhodou nestali hmotármi. Takéto mechanické spájanie všeobecnej rady s konkrétnou situáciou robí len Strážna veža. Biblické rady nevedú k tomu, že sa bojíš úspechu.
Vtipné je, že kresťanská cirkev by mala dávať nadčasové rady, ktoré platia v ľubovoľnom období dejín, ale rady Strážnej veže by sa nedali uplatniť ani pred storočím. Ako by človek v 19. storočí mohol uplatniť rady Strážnej veže o nadčasoch keď sa v tej dobe pracovalo bežne 60 až 70 hodín týždenne? To bol asi každý robotník mamonárom, keď nemal čas na schôdzky pred službou, prípravu na zhromaždenia, alebo zhromaždenie v priebehu týždňa. A ako by urobil tridsiatku v marci? Svedkovia často hovoria o tom, ako sa svet zhoršil po roku 1914, ale neuvedomujú si, že v “idylických dobách” pred týmto rokom by nemohli dodržať pokyny Organizácie.
Koľko stresu vytvára Spoločnosť Strážna veža svojím neustálym tlakom!
- Je správne hovoriť, že práca nie je všetko, čo na svete máme a že treba pamätať aj na dôležitejšie veci. Na druhej strane, to čo píše Strážna veža nezapadá do rámca takejto všeobecnej rady.
- Ohromné množstvo aktivít, ktoré sú de-facto povinné, v kombinácii s vyššie uvedenými radami, vytvoria u svedkov stres. Ak uvažujeme o večernom uctievaní, zhromaždení a možno aj večernej schôdzke, je vysoká pravdepodobnosť, že ľubovoľný nadčas bude s týmito aktivitami kolidovať. Svedok tak bude cítiť úzkosť už len pri zmienke o nadčase a bude sa tváriť “kyslo” ako chlapík na obrázku.
- Je pomerne málo zamestnaní, kde sa pracuje presne od-do a kde sa nevyskytujú obdobia vyššej záťaže. Samozrejme, pracovať nonstop 10-12 hodín denne nemusí byť zdravé, ale to je potom na zvážení každého jednotlivca, či chce v práci pokračovať, alebo si nájde inú. No Jehovov svedok bude vystresovaný aj v prípade návalu práce v dĺžke niekoľko týždňov. A slovom “vystresovaný” nemyslíme len stres z práce navyše, ale aj pocit, že je medzi dvoma mlynskými kameňmi - zamestnávateľom a organizáciou.
- Ľudia s prístupom “Čo chceš? Veď je už pol tretej!” bývajú v pracovných kolektívoch mimoriadne “obľúbení”. To otvára dvere k interpretáciám typu “Nemajú ma radi, lebo slúžim Jehovovi”.
Pod vplyvom “vyrovnaných” rád majú mladí svedkovia pri vstupe na pracovný trh nesprávne predstavy. Neuvedomujú si, že treba postupovať pomaly a diplomaticky, ukázať nejakú hodnotu zamestnávateľovi a potom sa snažiť si vyjednať lepšie podmienky. Namiesto toho sotva nastúpia do zamestnania, už prezentujú dlhý zoznam obmedzení, ktoré pre nich budú platiť. V pondelok, to mám rodinné uctievanie, to nezostanem dlhšie ani keby mala firma skrachovať. V utorok mám schôdzku, zapájam sa do takej verejnej služby, ktorá zlepšuje životy ľudí, takže žiadny nadčas. A vo štvrtok máme zhromaždenie, to musím odísť už o pol piatej aby som sa stihol oholiť a prezliecť. A až pozvete celý tím večer na pivo ako teambuilding, tak ja nepôjdem. Nebudem predsa tráviť čas so svetskou spoločnosťou, s ľudmi, ktorých už čoskoro po Armagedone budú žrať vtáky.
Časom svedok získa skúsenosti a naučí sa “ako to chodí”. Idealizovaná predstava svedka zo Strážnej veže, ktorý si cez prestávku číta “pútavý časopis” Prebuďte sa!, vydáva svedectvo kolegom, a ktorý nezostane na pracovisku ani o sekundu dlhšie, sa tak rozplynie a dotyčný prestane ostatným “liezť na nervy”.
Organizácia stresuje svedkov aj v prípade povýšenia v práci. Keď si vyhľadáme slovo “povýšenie” na wol.jw.org, zistíme, že kontext v ktorom toto slovo spomínajú je negatívny. Dané slovo spomínajú buď v súvislosti s materializmom, alebo v príbehoch, kde “príkladný brat” povýšenie odmietol. Nie je nič zlé na upozornení, že pri povýšení treba zvážiť pre aj proti. Rovnako je správne aj upozornenie, že úspech v práci nie je všetko, že netreba zabúdať na dôležitejšie veci. Na druhej strane, ak sa povýšenie prezentuje neustále v negatívnom svetle, tak svedok, ktorému bolo ponúknuté, bude cítiť neprimeranú úzkosť. Príkladom rád Spoločnosti je nasledujúci citát:
Strážna veža, 1. august 2007, str. 27, ¶6,7:
Či už sú zamestnancami, alebo sami podnikajú, často sú úspešní, ba vynikajú v tom, čo robia. Keď je im ponúknuté povýšenie alebo sa im naskytne príležitosť rozšíriť podnikanie, stoja pred rozhodnutím. Mali by prijať povýšenie či rozšíriť podnikanie?
(…)
Vráťme sa k Ježišovmu podobenstvu. Čo urobil bohatý človek, keď zobral takú úrodu, že ju nemal kam uskladniť?
Ako sme si načrtli v úvode, je celkom normálne, že náboženské presvedčenie ovplyvňuje aj vzťahy na pracovisku. Platí to aj v prípade kresťanskej viery. V Novom Zákone sa uvádzajú rady ako “nemilovať peniaze” (1. Tim. 6:10), alebo upozornenie pre bohatých, aby sa nespoliehali na bohatstvo a aby neboli namyslení (1. Tim. 6:17,18). Na druhej strane, tieto upozornenia nie sú kontinuálne spájané s konkrétnou situáciou typu povýšenie, alebo nadčas v práci. Sú tu upozornenia, ktoré platia neustále a ktoré nám deň čo deň nastavujú zrkadlo. Nie sú to upozornenia, ktoré by nás mali viesť k tomu, že si nerozšírime podnikanie, aby sme sa náhodou nestali hmotármi. Takéto mechanické spájanie všeobecnej rady s konkrétnou situáciou robí len Strážna veža. Biblické rady nevedú k tomu, že sa bojíš úspechu.
Vtipné je, že kresťanská cirkev by mala dávať nadčasové rady, ktoré platia v ľubovoľnom období dejín, ale rady Strážnej veže by sa nedali uplatniť ani pred storočím. Ako by človek v 19. storočí mohol uplatniť rady Strážnej veže o nadčasoch keď sa v tej dobe pracovalo bežne 60 až 70 hodín týždenne? To bol asi každý robotník mamonárom, keď nemal čas na schôdzky pred službou, prípravu na zhromaždenia, alebo zhromaždenie v priebehu týždňa. A ako by urobil tridsiatku v marci? Svedkovia často hovoria o tom, ako sa svet zhoršil po roku 1914, ale neuvedomujú si, že v “idylických dobách” pred týmto rokom by nemohli dodržať pokyny Organizácie.
Koľko stresu vytvára Spoločnosť Strážna veža svojím neustálym tlakom!
