Zdroje
Začneme odkazmi na študijný materiál z ktorého budeme vychádzať.
Russellove "Štúdie písiem, III. zväzok" nám ukážu ako vysvetľovali toho proroctvo Bádatelia Biblie:
http://wtarchive.svhelden.info/archive/en/publications/1891_CR_MD3_Thy_Kingdom_Come.pdf
Kniha "Nový svet" z roku 1942 zase ukazuje interpretáciu z Rutherfordovej/Knorrovej éry:
http://wtarchive.svhelden.info/archive/en/publications/1942_the_new_world.pdf
Knihu "Danielovo proroctvo" použijeme ako dokument o aktuálnej interpretácii Jehovových svedkov. Samozrejme, niektoré veci sú medzitým upravené a ako naznačujú klebety o výročnej schôdzi v októbri 2018, kráľom severu je podľa vedúceho zboru Rusko.
https://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/1101999032
Keďže nechceme celú záležitosť riešiť len v rámci bubliny Jehovových svedkov, pozrieme sa aj na iné výklady tohto proroctva. Použijeme Ženevskú študijnú Bibliu z roku 1560, klasický protestanský biblický komentár písaný z pohľadu reformovanej teológie:
https://www.studylight.org/commentaries/gsb.html
A ešte sa pre doplnenie pozrieme do Scofieldovho komentáru, ktorý vyšiel v roku 1909. Ten predstavuje jeden z prvých komentárov písaných z dispenzacionalistického pohľadu, čo je pohľad, ktorého sa u nás plus-mínus držia letničné a charizmatické zbory:
https://www.studylight.org/commentaries/srn/daniel-11.html
Najlepšie bude keď si k tomuto článku niekde bokom otvoríte Bibliu na 11. kapitole Daniela. Inak sa v texte môžete ľahko stratiť. Alebo si rozkliknite http://biblia.sk/citanie/seb/dan/11 v inej záložke.
Spoločný štart
Proroctvo o kráľovi severu a kráľovi juhu sa nachádza v knihe Daniel v 11. a 12. kapitole. Týka sa rôznych kráľov v období zhruba 2. storočia pred Kristom. Základnou otázkou, ktorá nám pri čítaní týchto slov napadne, je to, či sa týkajú len spomínaného obdobia, alebo majú presah do budúcnosti. No ak sa pozrieme do uvedených prác zistíme, že úvodné verše chápu historicky ako svedkovia, tak aj kresťanskí komentátori. K otázke "odskoku" od starovekých udalostí do dnešnej doby sa ešte vrátime.
Až po 19. verš sa interpretácia vo všetkých vyššie uvedených prácach zhoduje. Nebudem to porovnávať slovo po slovo, ale všade sa objavujú Antiochos, Ptolemaios, Berenika a Kleopatra. Skutočnosť, že ani C.T. Russell sa tu od štandardnej interpretácie neodchyľuje, naznačuje, že ju jednoducho prevzal z niektorého v jeho dobe dostupného komentáru. Nezdá sa, že by Charles robil hlboký historický výskum a sám dospel náhodou k totožnému výsledku ako uvedení komentátori. 19. veršom však zhoda končí.
Antiochos Epifanes
20. verš a to čo nasleduje sa u Scofielda aj v Ženevskej Biblii zhodne interpretuje ako dianie okolo vlády Antiocha Epifana. Takéto vysvetlenie je celkom logické, keďže udalosti spojené Antiochom Veľkým a Antiochom IV. Epifanom nasledujú po udalostiach predchádzajúcich veršov. Rôzne obrazy z tejto časti sedia na Antiochovu vládu - napríklad umiestnenie ohavnosti, rozzúrenie sa proti svätej zmluve, znesvätenie svätyne. Obrázok si môžeme vytvoriť pri čítaní 2. knihy Makabejskej:
11 Keď sa kráľ dozvedel o tom, čo sa stalo, myslel si, že sa Judsko od neho odtrhlo. Vnútri duše rozzúrený ako zver vytiahol z Egypta s ozbrojenou mocou a obsadil mesto Jeruzalem. 12 Vojakom rozkázal bez milosti zabíjať tých, čo im padnú do rúk a povraždiť aj tých, čo sa stiahnu do domov. 13 Tak prepuklo krviprelievanie mladých i starých, zabíjanie mužov, žien a detí, vraždenie panien a dojčiat. 14 Za celé tri dni prišlo mesto o osemdesiattisíc obyvateľov: štyridsaťtisíc zahynulo v boji zblízka a nemenej toľkých predali do otroctva. 15 Kráľovi to nestačilo, odvážil sa vniknúť do najsvätejšieho chrámu na celej zemi. Viedol ho Menelaos, ktorý zradil zákony i vlasť. 16 Poškvrnenými rukami bral posvätné nádoby a nečistými rukami odvliekol i dary, čo iní králi venovali na vyvýšenie, slávu a česť tohto miesta. 17 Antiochos sa vypínal vo svojej mysli a nevedel, že Pán sa nakrátko rozhneval na obyvateľov mesta pre ich hriechy, a preto nevzhliadol na toto miesto. (2. Mak 5., SEB)
1 Onedlho kráľ poslal jedného starého Aténčana, ktorý mal prinútiť Židov, aby sa odvrátili od zákonov otcov a aby už nežili podľa Božích zákonov. 2 Mali znesvätiť aj jeruzalemský chrám a premenovať ho na chrám Dia Olympského. Chrám na Garizime mal vzhľadom na pohostinnosť miestnych obyvateľov premenovať na chrám Dia Pohostinného. 3 Také stupňovanie zloby bolo ťažko znesiteľné, ba odporné všetkým ľuďom. 4 Veď pohania naplnili chrám neviazanosťou a výstrednosťami, keď sa tam bavili so smilnicami, na svätých nádvoriach sa stýkali so ženami a do chrámu vnášali to, čo bolo neprístojné. 5 Obetný oltár bol preplnený zakázanými vecami, čo bolo v rozpore so zákonom. 6 Nebolo možné svätiť sobotu ani zachovávať otcovské sviatky, ba ani sa hlásiť k tomu, že je niekto Žid. 7 S krutým násilím nahnali ľudí každý mesiac na obetnú hostinu, ktorá sa konala v deň kráľových narodenín. Keď nadišiel sviatok Dionýzií, nútili aj ich oslavovať Dionýza a chodiť v sprievodoch s brečtanovými vencami na hlave. (2. Mak. 6., SEB)
Nechcem tu kopírovať všetko, čo sa v knihe Makabejcov dočítame. Lode Kittejcov (Dan. 11:30) tiež sedia na zásah Ríma do záležitostí Antiocha. Sedia aj ďalšie verše, ktoré ukazujú na následnú vzburu Židov. Tak je to až po 35. verš, kde sa Scofield a Ženeva rozchádzajú.
Russellov "odskok"
Pri interpretácii 20. verša 11. kapitoly Russell z neznámeho dôvodu odskočí o takmer 2 storočia dopredu. Pritom, ako sme to videli v predošlej časti, proroctvo pekne sedí na udalosti spojené s vládou Antiocha Epifana. Tento kráľ, ktorý zohral významnú úlohu v histórii židovského národa a stal sa na dlho symbolom absolútneho zla, je vo výklade Bádateľov Biblie kompletne preskočený. 20. verš tak podľa Russella odkazuje na súpis, ktorý robil Rím v dobe keď sa narodil Ježiš. Preskakujeme viac ako 150 rokov.
"Knieža zmluvy" (Dan. 11:22) je podľa Russella Ježiš Kristus, hoci sa tento verš dá omnoho lepšie aplikovať na Ptolemaiovho syna (Ženevská Biblia), alebo na kňaza Oniáša, ktorého v tej dobe zavraždili (2. Mak. 4:34).
Pri 25. verši vykoná Russell ďalší skok. Od udalostí z doby cisára Tibéria (1. storočie) preskočíme do roku 270! Russell totiž v nejakej knižke objavil dosť obskúrnu kráľovnú Zenóbiu a rozhodol sa ju napasovať do proroctva o kráľovi severu a juhu. A tak vysvetľujú Jehovovi svedkovia 25. verš dodnes.
V 27. verši sa Russellova verzia rozchádza s učením dnešného vedúceho zboru. Podľa Russella tento verš hovorí o spore pápežského a imperiálneho Ríma, kým Jehovovi svedkovia tvrdia, že tu ide o Wilhelmovské Nemecko a Veľkú Britániu. Opäť ide slušný skok, tentoraz nie nejakých 150, alebo 250 rokov, ale rovno do 19. storočia.
Napoleon
Russellova ďalšia interpretácia je založená na skoku o 1260 rokov. Ako bystrý čitateľ vie, číslo 1260 dní sa v Biblii spomína na inom mieste. Russell tvrdil, že 1260 rokov (deň za rok), je čas určený pre pápežstvo, a ten skončil v roku 1799. A tu sa dostávame k ďalšiemu posvätnému dátumu Bádateľov Biblie: podľa nich v roku 1799 začal "čas konca". Russellove výklady Danielovho proroctva sú tak naviazané na tento rok.
Verše od 36 sa podľa Russella týkajú Napoleona. Ten obsadil pápežské územia, nestaral sa o Boha svojich otcov (verš 37) . Napoleonovo egyptské ťaženie je podľa neho opísané vo verši 40. Ďalší verš hovorí o vstupe kráľa severu do nádhernej krajiny - podľa Russella Napoleonovo ťaženie do Palestíny. A 45. verš? Napoleon si určite postavil stan pod Sinajom, alebo Taborom!
Ako krásne to Charlesovi sedelo. Uvedené výklady nájdeme v 2. štúdii 3. zväzku Štúdií Písiem.
Škoda, že prišili Rutherford a Knorr to všetko to zmenili.
Rakúsky maliar
Práve začala II. svetová vojna a v januári 1942 zomrel "Sudca" Rutherford. V tom istom roku vychádza nová interpretácia Danielovho proroctva. Napoleon už veľmi neťahá, predsa len, je to 120 rokov od jeho smrti. Kto je ale ideálnym kandidátom na reinterpretáciu Danielovho proroctva? Rakúsky maliar a bohužiaľ aj politik Adolf Hitler. Ešte z Rutherfordovej éry zostáva silná anti-katolícka nálada. Agenti Vatikánu prenikajú všade a skúšajú kontrolovať každého. Hitlera podľa Jehovových svedkov tej doby snáď Vatikán priamo riadi. V týchto intenciách sa nesie výklad v knihe "Nový svet", strana 321 v kapitole nazvanej "Final end at hand".
Verš 27 je tu vyložený tak, ako ho svedkovia vykladajú dodnes - Wilhelmovské Nemecko vs. Veľká Británia. 29. verš hovorí o 1. svetovej vojne. Kniha ho ešte komentuje:
Tentoraz šampión Vatikánu prehral!
Vo vysvetlení 31. verša sa uvádza:
Jehovovi svedkovia odhaľovali plány Vatikánu, ktorý chcel pomocou "kráľa severu" uchvátiť vládu nad svetom. (str. 328)
"Ohavnosť" z tohoto verša je Liga národov. Ďalšie verše, napr. 36 sú aplikované na mocnosti Osi, pričom Vatikán ťahá za nitky. Verš 38 hovorí o tom ako kráľ severu podporuje Ligu. Hmm. To mi trochu nesedí, ale nevadí. 40. opisuje začiatok 2. svetovej vojny. 45. verš je vysvetľovaný ako útok na Jehovových svedkov (resp. na "teokraciu").
Od vojny do 21. storočia
Vojna skončila a Jehovovi svedkovia museli svoje výklady Danielovho proroctva zase trochu upraviť. Nebudem to tu celé opisovať, keďže kniha "Danielovo proroctvo" je k dispozícii v slovenčine aj v češtine na jw.org a každý si ju môže vychutnať. Veci sa trošku poposúvali (napr. "ohavnosť" je až OSN, nie Liga národov), upravilo sa to tak, aby sa tam objavil aj Sovietsky zväz.
Na 282. strane kniha uvádza:
Kto bude týmto kráľom, keď sa splní Daniel 11:44, 45? Bude totožný s niektorou z krajín, ktoré boli časťou bývalého Sovietskeho zväzu? Alebo úplne zmení totožnosť, ako to urobil už viackrát predtým? Povedie vývoj jadrových zbraní v ďalších krajinách k novým pretekom v zbrojení a bude mať vplyv na totožnosť tohto kráľa? Iba čas dá odpovede na tieto otázky. Urobíme múdro, keď o tom nebudeme špekulovať.
Podľa posledných neoficiálnych zvestí z výročnej schôdze Jehovových svedkov v októbri 2018, členovia vedúceho zboru obdržali nové porozumenie: kráľ severu je Rusko a 45. verš hovorí o prenasledovaní svedkov v Rusku. Ak sú tieto fámy pravda, tak to vôbec nedáva zmysel. Prenasledovanie v Rusku je predsa stále oveľa menšie ako bolo v minulosti v Tretej Ríši, Malawi, alebo ZSSR. Tak aké splnenie 45. verša?
Iný pohľad
Od Jehovových svedkov by som sa teraz rád vrátil k iným výkladom knihy Daniel. Ako píšem vyššie v 35. verši sa Ženevská Biblia (reformovaná teológia) a Scofield (dispenzacionalizmus) rozchádzajú. Ako?
Podľa Ženevskej Biblie verše 35. - 45. opisujú Rímsku ríšu. Ku 1. veršu 12. kapitoly uvádza, že cirkev bude zažívať ťažkosti v čase Kristovho príchodu. Aj keď väčšinu veršov vzťahuje na dejiny Izraela v posledných storočiach pred Kristom, tento verš smeruje do budúcnosti.
Dispenzačný pohľad vníma 35. verš ako "odskok" do budúcnosti. Ten znie:
Aj niektorí z múdrych v skúške zneistejú pre triedenie a očistu medzi nimi až do konca čias, totiž do určeného času.
Z toho sa usudzuje na čas konca. Na rozdiel od výkladu Jehovových svedkov, ktorý bezdôvodne preskakuje celé storočia, tu vidíme istú logiku: vo verši sa výslovne spomína čas konca. Ak poznáte letničných, alebo charizmatických kresťanov, tak sa pravdepodobne stretnete práve s týmto chápaním Danielovho proroctva. Podľa dispenzačnej teológie sa podobné proroctvá splnia doslova na Izraeli. Napríklad 45. verš.
Ďalším znakom dispenzačnej teológie je chápanie 70. týždňa z Daniela tiež ako proroctva, ktoré sa splní v budúcnosti. Ale nebudeme si túto úvahu komplikovať. Ja osobne dispenzacionalista nie som, no som presvedčený, že doba keď sme neskúmali alternatívy, pominula pri odchode od svedkov.
Záver
Keď vidí verný Jehovov svedok novú špekuláciu vedúceho zboru o kráľovi severu, je nepochybne vzrušený. Armagedon je tak blízko! Ale keď sa pozrieme na celý vývoj učenia svedkov v tejto otázke, vidíme len neustále "napasovávanie" proroctva na aktuálne udalosti. Prvá polovica výkladu Daniela 11 je odkopírovaná od "takzvaných" kresťanov. A až sa ukáže, že hlavný spor 21. storočia nebude Rusko vs. USA, ale Čína vs. USA, tak sa výklad proroctva zase prerobí. A svedkovia budú nadšení z "hlbokého" porozumenia, ktoré majú.
