Článok nájdeme tu: https://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/2018607
Hneď prvý odsek nás zoznamuje s dvojicou bételitov:
LLOYD A ALEXANDRA slúžili v Bételi viac ako 25 rokov. Keď sa dozvedeli, že budú odchádzať z Bételu, boli z toho nešťastní.
Títo manželia slúžili v Bételi 25 rokov. Za ten čas človek stratí takmer všetky návyky, ktoré sú potrebné aby mohol normálne fungovať mimo Bételu. Odnaučí sa plánovať si výdaje na stravu, nemá skúsenosť s hľadaním práce a chodením po pohovoroch, nevytvorí si úspory. Počas tých 25 rokov sa pohybuje iba medzi svedkami. Jediný kontakt so "svetskými" ľuďmi je vo zvestovateľskej službe. A organizácia takýchto ľudí "láskyplne" vyhodí na ulicu a nechá ich, aby si vo veku okolo 50 rokov jednoducho nejako poradili.
Druhá veta zaváňa manipuláciou: "budú odchádzať z Bételu". Prečo to nenapíšu takto: "Keď sa vedúci zbor rozhodol, že nepotrebuje 25% bételitov a ich pobočka zaradila Lloyda a Alexandru na zoznam tých, ktorých prepustia." To by znelo inak, nie? Strážna veža to píše tak ako keby odchod z Bételu sa nečakane objavil, ako keby to nebolo rozhodnutie konkrétnych ľudí, že týmto manželom dajú "kopačky".
V 6. odseku čítame:
Ryan a Juliette slúžili ako dočasní zvláštni priekopníci. Keď sa dozvedeli, že budú končiť, vyviedlo ich to z miery.
Opäť, "budú končiť". Keď ťa z práce vyhodia, tiež to nazveš "dozvedel som sa, že budem končiť"? Alebo povieš "prepustili ma"?
Ryan spomína: „Počiatočné negatívne pocity a starosti po modlitbe ihneď zmizli. Boží pokoj strážil naše srdce a našu myseľ. Uvedomili sme si, že ak chceme byť pre Jehovu užitoční, musíme si zachovávať správny postoj.“
Toto je základná téza Spoločnosti Strážna veža: TY musíš mať správny postoj! Nie organizácia, ktorá ťa najprv vyžmýkala a potom vyhodila. Ty. Presne tak ako po roku 1975 boli "nesprávne očakávania" nie chybou organizácie, ktorá ich vytvorila, ale chybou zvestovateľov.
17. odsek:
Mnohí služobníci celým časom, ktorým sa zmenili okolnosti, môžu dosvedčiť, že vnútorný pokoj si zachovali práve vďaka tomu, že sa zamerali na službu. Keď Osborne a Polite, manželia z Južnej Afriky, odišli z Bételu, dúfali, že čoskoro si nájdu prácu na čiastočný úväzok a ubytovanie. Osborne rozpráva: „Žiaľ, prácu sme si nenašli tak rýchlo, ako sme si mysleli.“ Jeho manželka Polite dodáva: „Nemohli sme si ju nájsť tri mesiace, a pritom sme nemali žiadne úspory. Bolo to fakt ťažké.“
Ďalší motív zo zlatého fondu Spoločnosti Strážna veža. Je ti zle? Choď viac do služby. Máš depresiu? Do služby! Nevieš si nájsť prácu? Do služby! A ak sa cítiš zle tak je to zrejme preto, lebo si sa dostatočne nezameral na službu.
Tento odsek pekne ilustruje aké ťažké je naskočiť do normálneho života po vyhodení z Bételu. V Bételi si neušetríš peniaze ani nezískaš super kvalifikáciu.
Niektorí bételiti si situáciu ešte viac skomplikovali svojim postojom k ostatným. Kým boli v Bételi, neváhali iných karhať za to, že sa nevenujú dostatočne "duchovným veciam", za to, že pracujú na zmeny, za to, že občas vynechajú kvôli práci zhromaždenie. A teraz keď sú "na ulici" tak sú zrazu odkázaní na pomoc od "plebsu". A navyše, sú na tom horšie ako ten "plebs". V takejto situácii bolí vyhadzov z Bételu dvojnásobne.
Články a videá tohto typu sa v poslednej dobe objavujú často. Bývalí bételiti sú asi riadne naštvaní.
